Kapitola patnáctá
03.03.2012 22:08
V momente, keď sa naše pery stretli, som takmer zastonala. Stále som mala pocit, že sa odo mňa Adrian odtiahne, ale nič také sa nedialo. Nakoniec som to bola ja, kto prerušil bozk kvôli nedostatku kyslíka. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa mu do očí. Nemusela som už viac vidieť jeho auru, stačili mi len tie jeho smaragdové oči. Prosím, len nech je ten sen pravda - prosila som v duchu.
Dúfala som, že Adrian niečo povie, ale on len zatvoril dvere a pritiahol si ma k sebe. Jednu ruku mi položil na chrbát a druhou mi zašiel do vlasov. Sklonil sa ku mne, aby som nemusela stáť na špičkách a tým vyrovnať náš výškový rozdiel a chvíľu počkal. Na tvári som cítila jeho svieži dych.
"Ten... Sen..." nevedela som, ako začať, ako to vysvetliť.
"Bol skutočný," odvetil. Nepotreboval celú otázku na to, aby zistil, na čo sa ho chcem opýtať. Pohladil som ho po tvári.
Znova ku mne naklonil hlavu. Rukami som ho objala okolo krku a postavila som sa na špičky. Tak som vyrovnala náš výškový rozdiel. Zadívala som samu do jeho smaragdových očí. Jednou rukou ma objal okolo pása a druhú mi priložil na krk. Vtedy sa však nachvíľu zastavil a počkal na to, ako zareagujem. Ja som nechcela zaostávať, a tak som sa k nemu tiež pritisla bližšie. Naše telá boli doslova nalepené úplne na sebe.
Pociťovala som nejaký náboj, ktorý prechádza každým z nás. Akoby to bol éter…
V tom ma pohladil po tvári a sklonil sa. Ja som zavrela oči a čakala na jeho reakciu.
Naše pery sa v tom obtierali o seba. Najprv ma však pobozkal len tak zľahka. Neviem prečo, možno sa bál čo urobím. Potom sa však náš bozk premenil na vášnivú hru jazykov.
V tom mi preblesla hlavou myšlienka, ktorú som si myslela, že nikdy nevyvrátim. A to, že stretnúť člena svojej rodiny, je tonajlepšie, čo ma mohlo postretnúť. Nikdy by som si nepomyslela, že že to môže dopadnúť takto. S Adrianom som sa momentálne cítila ako v siedmom nebi. Odrazu bol pre mňa drogou, od ktorej som sa nechcela odpútať.
Keď sa však po dlhých (pre mňa krátkych) minútach predsa len odtiahol, zaskučala som.
"Niekto tu ide," šepol, tvárou stále blízko tej mojej. "Podľa aury tipujem, že to je Christian."
"On ma zobudil z toho sna," priznala som, "a tiež mi povedal, že sa dokážeš komukoľvek dostať do sna. A tak nejako si asi domyslel, kam idem..."
"No pekne," zasmial sa. videla som, že Adrian dvere celkom nezatvoril, takže nás Christian už zbadal. V tvári výrazne zbledol. Mala som pocit, že to neveští nič dobré Uvedomila som si, že ho ešte stále objímam okolo krku a on mal zas ruky položené na mojich bokoch. Ihneď som sa od neho odtiahla.
"Nebudem hádať, čo ste práve vy dvaja robili, pretože by som to hneď na prvý raz uhádol, a to by nebolo fér," hovoril a približoval sa k nám. "Chcel som sa len..." nedopovedal, pretože Adrian zabuchol dvere a uškrnul sa. "Ivaškov!"
Adrian mi priložil prst na pery, čo spôsobilo, že som sa zachvela a srdce mi podskočilo - znovu.
"V tom sne to bolo... ja na takéto veci proste nie som... bude ti stačiť, keď ti poviem, že ťa milujem?" opýtal sa ma po chvíli.
Len som sa pousmiala. "Samozrejme, Adrian. Ja teba tiež."
Dni ubiehali ako voda a termín skúšok sa už blížil. Ale Dimitrij na mňa nemal čas, ani iný strážca, ktorý by mi pomohol aspoň s čiastočným výcvikom. Potrebovala som sa dostať do formy. Jediný ochotný dhampýr - strážca bol nezamestnaný Eddie. Keďže som trávila väčšinu času s Adrianom, často som stretávala aj jeho. Eddie nemal príliš veľa práce, pretože vedel, že sa s Adrianom nebudeme vystavovať nebezpečenstvu. Ešteže nevedel nič o našich tréningoch éteru.
Eddie bol s Christianom a Lissou vlastne jediný, kto vedel o nás s Adrianom. Bodaj by nie, keď bol takmer stále s nami a zbaviť sa ho bolo dosť ťažké, keďže ešte stále platil stupeň vyššej ochrany morojov na kráľovskom dvore. No tak niekto zaútočil na akadémiu, na ktorej študuje kráľovná. Prečo si to musia odniesť hlavne moroji? Dhampýri majú takto viac práce a niektorým morojom to prekáža!
Dala som si lieky, ktoré som pravidelne neužívala - kvôli tomu, aby som mohla používať éter. Adrian sa zas kvôli tomu snažil menej piť. Taktiež som sa ho vždy snažila odhovoriť od fajčenia a cigarety som mu vždy radšej vzala. Síce po tom vždy nasledoval ublížený výraz, no dokázal pochopiť, že mi to vadí.
"Tak poďme na to, kým tie lieky neúčinkujú," povedala som s povzdychom. Adrian si dnes pripravil niečo iné než uzdravovanie. Boli to rastliny. Vraj by som možno vedela nechať rastlinu vyrásť. Samozrejme, na toto sa špecializuje morojka Soňa Karpová, no keďže ešte neviem, akú mám schopnosť, mohla by som to vedieť tiež.
Adrian predo mňa na stôl položil dva črepníky s clematisom. Jeden bol bielej a druhý fialovej farby. jediné, čo som vedela o tých rastlinách bolo, že sú popínavé. Som zvedavá, či sa mi s tým niečo vôbec podarí. Každý moroj sa špecializoval na niečo iné, tak pochybujem, že budem mať to isté ako niekto iný. A možno nebudem mať k tomu nič - len éter, uzdravovanie. No to by nebolo fér!
"Použi na to éter. Uvidíme, čo sa stane," vyzval ma a sadol si na stoličku oproti mne. Lakťami sa oprel o stôl a bradu si položil na ruky. A pozoroval ma ,čo bolo nepríjemné. Nemohla som sa poriadne sústrediť.
Tak som teda zatvorila oči a pokúsila sa o to, o čo ma požiadal.
Neúspešne. Adrian sa len zasmial, čo ma prinútilo oči znovu otvoriť a zamračiť sa naňho. "Tak toto nemám ako schopnosť. Ja za to nemôžem," vzdychla som a oprela sa o stoličku. Sedela som na nej ako vrece zemiakov. Asi budem ako Lissa - budemovládať len uzdravovanie.
"Christina, schopnosť sa u teba ešte prejvaiť ešte nemusí. Ja som mal až dvadsať rokov, keď som sa dokázal pomocou éteru dostať niekomu do sna."
"Ako to vlastne funguje? Ty vtedy tiež spíš alebo nie?" opýtala som sa ho. O tomto som naozaj nevedela a dosť ma vytočilo, že mi o tom nepovedal už skôr.
"Spím. Ak ti mám povedať pravdu, poriadne ani ja sám netuším, ako to funguje. Proste pred spaním myslím na osobu, ktorej sa chcemdostať do sna. Pokiaľ tá osoba vtedy nespí, nemôžeš sa jej dostať do sna. Niekedy to je ťažké odhadnúť," mykol plecom, akoby to bola samozrejmosť. "Nie si smädná?" Postavil sa a spýtavo sa na mňa pozrel.
"Dala by som si niečo na pitie," usmiala som sa. Dúfam, že tým nemyslí nič alkoholické.
Keď Adrian odišiel, nedalo mi to a znovu som použila na tie rastliny éter. Keby tak aspoň o kúsok podrástli! Zatvorila som oči a sústredila sa na to. Ruky som dala nad clematisy a pokúsila sa do toho dať takmer všetku silu. Musí to predsa nejako ísť, nie?
Zrazu mi niečo omotalo ruky takou silou, až som sa strhla. Pozrela som sa an ruky a malasom ich omotané rozkvitnutými clematismi. Boli to pekné rastliny. Tak sa mi to predsa len podarilo. Myslela som si, že ma tie rastlinypustia, ale mýlila som sa. Boli okolo mojich rúk omotané tak silo, až mi ruky stŕpli.
"Adrian!" skíkla som. Ihneď pribehol a takmer chytil záchvat miechu. Tak to teda na mňa musel byť super pohľad, keďže som bola naklonená k stolu a zdalo sa, akobyma tie rastliny držali a ťahali k stolu. "Pomôž mi, bolí to," povedala som, keď sa nemal k tomu, aby niečo urobil. Adrian nakoniec vzal nôž a opatrne mi vyslobodil ruky.
"Tak sa ti to podarilo, hej? Alebo na teba tá rastlina zaútočila sama?" spýtal sa so smiechom. Postavila som sa pretrela si dlane. Adrian nôž položil späť na stôl, a potom ma objal. Po využití éteru som sa cítila dosť slabo, a tak som bola vďačná za to, že som sa oňho mohla oprieť. Rukami mi stále prechádzal po chrbte, zatiaľ čo ja som ho objalalen okolo pásu a pritisla sa k nemu bližšie.
"Clemantisy sú nebezpečné," vyhlásila som napokon.
Zvyšok dňa som si poriadne ani nepamätala.
Prebudila som sa. Vlastne som len zčasti vnímala, že som hore, no vstávať sa mi ešte nechcelo. Prevrátila som sa na chrbát a rukou do niečoho vrazila. Vlastne to bol niekto. Niekto vedľamňa ležal. Cítila som jeho teplo.
Nakoniec som sa predsa len pozrela, kde to som.
A zbadala som Adriana. Pravdepodobne som ho tým úderom do ramena prebudila. Pretrel si chrbtom dlane oči a pozrel sa na mňa.
Začala sa mi príšerne točiť hlava a žalúdok mi nepríjemne skrútilo.
"Deje sa niečo?" opýtal sa nadvihol sa na lakťoch. Spýtavo sa na mňa pozrel. Ja som nemala toľko odvahy, aby som sa vôbec posadila.
"Čo sme včera robili?" odpovedala som protiotázkou. Len teraz som si všimla, že Adrian na sebe nemá tričko. Ja som oblečená bola.
Zasmial sa. "Kedy myslíš?" Poobzerala som sa po izbe. Našla som tam nedopitú fľašu alkoholu. (Ani netuším, čo to bolo.) Ďalej len nôž a zakrvavenú utierku. Takže asi niečo s éterom.
"Trénovali éter, potom sme stiahli niekoľko pohárov whisky, no a potom..." Adrian zrazu zmĺkol.
"Adrian!" varovala som ho.
"A potom sme skončili v posteli," dokončil.
"My sme sa spolu vyspali?" opýtala som sa šokovane. Sadla som si a čakala, čo odpovie. Absolútne som si nepamätala včerajší večer.
"Ľutovala by si to?" Odpovedať som mu nestihla, pretože sa mi znovu zdvihol žalúdok. Ako ja nenávidím alkohol!