Kapitola pátá
03.03.2012 21:50
Alex bude späť celú noc. Judit to vedela s rovnakou istotou ako to, že zajtra vyjde slnko. A tiež vedela, že si bude pamätať iba to, čo si želá ona sama. A to, že po tom čo odpadol, vinníka chytili a popravili. Judit nepotrebuje, aby sa rozptyľoval myšlienkami týkajúcich sa mučenia toho vlka. ( Trvajúcim dlho, veľmi dlho. A Judit ho bude týrať s tým najväčším potešením).
Vystopovať tú beštiu bolo jednoduché. Odkedy liečila Vanesu precvičovala množstvo rôznych účinkov svojej krvi a moci čo sa na ňu viazala.
Ten muž mal prenajatý malý dom s veľkou pivnicou. Nečakal, že ho odhalia. Teraz Judit sedela v dodávke s tmavými sklami spolu s časťou prepadového komanda ( Michail, Gregory, Demetri a dvaja neznámi vlci). V druhej dodávke, dvojčaťa tej ich, sedelo ďalších šesť vlkov. Z dvoch neznámych chlapcov, nemohli mať viac ako osemnásť, bolo cítiť nervozitu a trochu aj strach. Z ostatných v dodávke bolo cítiť odhodlanie a hnev, nič viac. Judit by zaujímalo čo tu robil Gregory. Hej chápala, že bol s ostatnými priateľ a vlastnil podnik, kam sa chodievali napiť, ale nebol ich druhu a pokiaľ vedela, to bolo hlavné aj pri priateľstve. Žiadne oňuchávanie mačičky ak si havko.
Gregory si všimol, že na neho Judit upiera pohľad. Zdvihol svoje zelené oči a opätoval jej ho. Gregory bol fešák. Asi najúžasnejší chlap čo sa výzoru týka, akého kedy Judit mala možnosť vidieť (Prepáč mi to Johnny Depp, ale niekedy si musíš vybrať.), škoda že bol len na chlapov. Ale keď sa nad tým tak zamyslela, jediné čo by mohla Gregorymu dakedy urobiť, bolo bodnúť ho niečím dostatočne ostrým (Alebo by ho mohla vyšľahať bičíkom po zadku, bože je skazená).
Gregory si ju prezeral skúmavo, akoby si chcel do pamäte vryť každý kúsok jej tváre.
Možno si myslel, že ju ten chlapík, na ktorého sa chystajú roztrhá na kúsočky a chcel si dať jej tvár vygravírovať na prívesok pre psa. Ako Judit vie, že má Gregory rotvajlera čo sa volá Sydney? Hm, dobre, to bude riešiť potom.
Dodávka začala spomaľovať. Blížili sa k adrese, ktorú Judit určila. Vedela, že ten muž je tam. Cítila ho. Boli spojení jedinou kvapkou jeho nečistej krvi, ktorú zachytila z Alexovej ruky.
Demetri sa k nej naklonil, telefón na uchu. "Kde presne je?" Podal jej malý plánik, ktorý nakreslila po tom, ako určila polohu domu. Judit sa sústredila. Naťahovala svoju myseľ a dotkla sa tej jeho. Prebehli ňou rýchle záblesky cudzieho vedomia. Okno, stôl, sedačka. Bol v obývačke a pozeral sa von. Niečo tušil, nejasný nepokoj ho zožieral a on sa nemohol upokojiť. Takto pôsobili Juditine návštevy v jeho mysli. Bol silný, o to väčšia sranda to bude.
"Je v obývačke." ťukla prstom na prednú izbu "pozerá sa von z okna. Niečo tuší." Demetri to zopakoval cez telefón do druhého auta.
Mali plán. Judit si stanovila určité podmienky, za ktorých ho vystopuje a odovzdá. Mohla by ho nájsť aj sama a užívať si potešenie z jeho smrti osamote, ale svorka ho potrebovala vidieť a odsúdiť. Zas nejaká blbá záležitosť čo nedávala ľuďom zmysel. Tak sa dohodli nasledovne:
Judit mu zazvoní pri dverách a oblbne ho. On pocíti príležitosť dostať ďalšiu obeť, vtedy nabehne komando a spacifikuje ho. Nebol to najlepší plán, ale nesmeli riskovať, že im zdrhne. Judit ho bola schopná ovládnuť na tak dlho, aby nekládol odpor. Naozaj nie najlepší plán, mohlo to skončiť dosť škaredo, ale bolo to to jediné na čom sa zhodli obe strany za krátky čas.
Zastavili v dostatočnej vzdialenosti od domu, aby ich ten muž nezbadal. Ten muž. Judit nevedela jeho meno a ani ju to nezaujímalo, on o sebe premýšľal ako o stvoriteľovi. Blázon.
Judit vystúpila z auta a vybrala sa dole ulicou k malému a zanedbanému domu. Bola jej zima. Oblečenie čo mala na sebe pri Alexovi zostalo v bare. (Bolo dosť krvavé a obsahovalo kusy kadečoho, fuj!) Namiesto toho dostala od Gregoryho legíny a tričko pod zadok s dlhým rukávom. Prečo to mal Gregory v bare neriešila (Ostáva len dúfať, že to nepoužíva na sexuálne hrátky v noci v bare, brrrr). Len na začiatok decembra to bolo dosť úbohé oblečenie. Ešte, že mala obuté čižmy, no super, vypadala ako štetka. (Nenalíčená a zmrznutá štetka, ale čo už. Nemôžeme byť stále dokonalý.)
Zabúchala na dvere, nemali zvonček, tak mohla len búchať. Nik sa neozýval. Judit sa nevzdávala, vedela že muž striehne. Zabúchala ešte trikrát a zavolala:
"Haló, je niekto doma?"
Chcela zabúchať ešte raz, ale vtedy sa dvere otvorili. Stál v nich on a odporne na ňu zazeral. Keby bola človek, zdrhala by, a nikto by ju nezastavil. Teraz však bola na love ona. Dnes je jej deň, preto sa len doširoka usmiala na muža:
"Dobrý, som Linda. Mala by som tu mať balíček." Významne na neho pozrela a prechádzala si po predlaktiach. Drogy. To sa v tejto oblasti dosť pestovalo. Zároveň to dávalo dobrý dôvod dostať ju dnu aj pre neho. Len nech na to skočí. Judit sa ďalej priblbnuto usmievala. Nemohla si teraz dovoliť nátlak, nemala ho ešte v moci a on by ju zabil.
Niečo zvažoval, doslova mohla začuť tie pohyby v jeho hlave, hýbanie malinkatých koliesok a závitov.
(Má mozog závity? Nie. Tak prečo sa to potom hovorí, kde to začalo? Musí si to neskôr zistiť.)
Dospel k záveru a kývol rukou dnu a tiež sa usmial. Aký super úlovok. Iste. Dnes je tvoj šťastný deň magor. Dar z neba.
Zaviedol ju do dlhej chodby a povedal, že má čakať. Hneď to donesie. To určite. Ako zmizol v izbe naľavo Judit vyslala mysľou Demetrimu signál.
V tej chvíli nadľudskou rýchlosťou vpadli do domu vlci. Muž sa vyrútil z izby na Judit, už vedel čo sa deje. V rukách mal nejakú šnúru alebo čo. Bol rýchly ako démon, ale popravde nebol prvý čo ju chcel zabiť. Vlk, upír, alebo ľudský chuj, aký je v tom rozdiel? Všetci krvácajú z diery po guľke rovnako.
Judit sa zohla a vrhla sa mu na nohy čím mu ich úspešne podrazila. (Ha, tie bojové umenia a sedliacky rozum predsa čosi urobia.) Zvalil sa cez ňu a už sa otáčal, aby jej vrazil päsťou do tváre. V tom ho strhol dozadu obrovský chlap. Boli tam viacerí a muža nie práve jemne odvliekli do obývačky.
Judit bola na seba pyšná. Nie len, že sa jej podarilo zahaliť pach vlkov čo ju obklopoval, ale úspešne mu zahmlievala aj ich prítomnosť. Inak by nemali šancu. Mal neobyčajné zmysly aj na vlkolaka.
Chcel sa s nimi biť, ale nedostal príležitosť. Pevne ho zviazali a postavili na kolená a zaklonili mu hlavu. Demetri sa nad neho postavil a jednu mu vrazil. Mužovi z úst vystrekla krv a pomaly stekala po brade dole. Hustá a vláčna, jagavá. Judit by taký úder zlomil väzy. Tento tu sa na Demetriho len vyškieral. Uvidíme aký bude hrdina neskôr.
Demetri asi myslel na to isté, pretože pozrel Judit do očí a usmial sa: "Neboj sa. Nechám ti ho celého. Len ho ešte ukážeme ostatným a môžeš sa s ním pohrať." Judit prikývla. Opierala sa o zárubňu obývačky a pozorovala muža na koberci. Hnedé vlasy a oči, strnisko, vysoký, svalnatý, asi štyridsiatnik. Fešák, ak by o seba trochu dbal. Nič nehovoril. Asi si pripadal ako mučeník. Idiot.
Keď ho spútali, do domu nastúpila čistiaca čata, ktorá v pivnici objavila minimálne tri telá.
Jedno bolo sčasti pochované do podlahy, druhé dve len tak pohodené. Rozklad už pokročil, ale stále boli na nich zrejmé známky hrozného mučenia. Judit tam dolu nebola, ale zachytávala obrazy, ktoré mysle čističov vysielali ako majáky. Napádali jej myseľ s takou silou, že ak by sa im chcela brániť, musela by prestať sledovať a kontrolovať muža spútaného a stráženého na podlahe. To radšej vydrží nejaký ten škaredý pohľad a potom mu zráta aj to. Hlavné je, že necíti ten smrad čo bol dole. Len to čo sa šírilo tu hore stačilo na vygrcanie materského mlieka.
Demetri bol s Michaelom dole a pomáhali. Gregory sa sústreďoval na prehliadku domu. Našiel veľa zaujímavých vecí (drogy, muníciu, náboženské žvásty a na prekvapenie všetkých černošskú nafukovaciu pannu, čistenú veľmi zriedka. niektoré veci by Judit radšej nevedela).
Celý dom bol nechutne špinavý. Tento pán si zrejme na čistotu moc nepotrpel. Kuchyňa vyzerala najhoršie. Týždňová špina a hnijúce potraviny. Pokazený sporák aj chladnička. Keby mohli aspoň otvoriť okná. Muž na zemi sa zavrtel a jeden zo strážcov ho ukľudnil priateľským kopancom medzi rebrá. Ak by sa ošíval ešte viac, dostal by ranu elektrickým obuškom.
Judit už od opierania sa o zárubňu bolelo celé rameno a pravá ruka. Pôvodne si chcela sadnúť na sedačku, ale po zbežnej prehliadke usúdila, že by ju šváby a ploštice odniesli do najbližšej myšej diery a zožrali. Nebola útlocitná, ale toto riskovať nebude.
"Judit, mohla by si na chvíľu?" Gregoryho hlas zaznieval odniekiaľ z druhej strany domu. Judit sa neochotne odlepila od zárubne a vybrala sa za ním pričom krúžila stuhnutým plecom.
Dvere na spálni boli otvorené. Gregory kľačal pred veľkou bedňou, z ktorej bol nešetrne odrazený zámok a ešte stále sa bezmocne hompálal na jednom šróbe.
"Čo by si si prial zlatúšik? Som tu aby som splnila tvoje najtajnejšie želania." Gregory len pokrútil hlavou a prevrátil oči. Potom ukázal do škatule. Judit pristúpila bližšie. Vnútri boli rôzne mučiace nástroje. Nože, kliešte, skalpely, rôzne cvoky a množstvo vecí kadejako pokrivených a ohnutých do čudných uhlov, ktorých použitie sa ani len nedalo predstaviť. Na veku boli pripnuté putá rôzneho druhu, kovové, kožené, obíjané s ostrými krvavými bodcami. Proste samé lahôdky. Judit musela skonštatovať, že o svoje nástroje sa nestaral, rovnako ako o zvyšok domu.
Dosť dobre nechápala, prečo jej to Gregory ukazuje.
"Hm, no, je to síce veľmi zaujímavé, ale čo s tým mám ja?"
Nepohol ani jedným svalom. "Myslel som si, že to budeš chcieť použiť. A keď máš svoje nástroje doma. Mohla by si si požičať na ich majiteľa tieto."
"Moje čo?!" Jej čo? Nástroje? On si myslí, že má doma nástroje, s ktorými niekoho mučí? Osoba kľačiaca pred ňou je zjavne silne duševne narušená.
Gregory na jej zaskočený a naštvaný výraz reagoval celkom pokojne. Akoby sa rozprával s dementným deckom a vysvetľoval mu, že kamene a piesok sa nepapajú.
"Áno, tvoje nástroje. Ako ináč by si to" kývol hlavou smerom k obývačke "chcela urobiť?"
Stýka sa s bláznami. To je jediné vysvetlenie. Judit zatvorila oči a pár sekúnd len zhlboka dýchala. Nebude kričať, ani sa rozčuľovať a ani nebude nikoho mlátiť. Hlavne nie niekoho, kto by jej mohol behom sekundy utrhnúť hlavu a jej kosťami si vyšpárať medzi zubami.
Veď jeho predpoklad bol správny. Toho muža bude mučiť. A na to potrebuje nástroje, a keďže si so sebou nič nevzala a domov sa nedostane, bola to štedrá ponuka. Lenže on nevedel, že na mučenie nepotrebuje pomôcku, vystačí si len sama so svojou krvou a predstavivosťou.
Otvorila oči a stretla sa s Gregoryho upretým pohľadom. Celú dobu jej študoval tvár. Dosť čudné.
"Je to od teba láskavé, Gregory. Ale ja nebudem potrebovať nástroje. Môj spôsob je trochu iný, ale ak ťa to upokojí omnoho bolestivejší." Vydala sa na odchod, ale pri dverách sa predsa musela otočiť a dodať. "A okrem toho, ja pri bežnom styku ľudí netýram." Vyšla z dverí, keď za sebou začula Gregoryho tiché. "Aká škoda."
Judit pre zmenu sedela v terénnom aute bohvieakého druhu a mala pocit, že počas tejto cesty si vyrazí všetky zuby, ktoré jej zostali v ústach po poslednom šialenom zákroku jej zubárky.
Boli na ceste k jaskyni. K tej, kde sa združovali miestni vlci pri splne a obradných rituáloch. Časť cesty šli dodávkami, ale potom bola cesta príliš strmá a rozbitá, tak prestúpili do týchto áut smrti. Za normálnych okolností by zvyšok cesty prešli peši, ale teraz potrebovali náklad doviesť až do vchodu.
Judit chcela cestovať v jednom aute s poviazaným mužom, ale skrze dozorcov sa tam nedostala. Tak sa uspokojila aspoň s tým, že ho na diaľku kontrolovala.
Michael šoféroval ich auto a nakoľko tu až na Judit, Gregoryho a Demetriho nikto nesedel, mali kopu miesta (čiže ich hádzalo ako choré mačence a Judit si vyrobila najmenej tri hrče veľkosti vajca na zátylku).
Gregory Judit striedavo sledoval v spätnom zrkadle a mal dosť záhadný výraz tváre (Prišiel čas aby bola vydesená, alebo si to nechá na potom? Nie je silná osobnosť, a keď na to príde, ona bude tá, ktorá prežije a on bude chcíply kocúr, tak, je odvážna. Zasa kecá.). Rozhodne ho ignorovala a snažila sa od Demetriho dozvedieť čo najviac o tom, čo sa od nej bude očakávať a čomu by sa mala vyhnúť. Nebolo toho veľa. Vlastne sa od nej očakávalo len to, že tam bude stáť a bude držať zobák. (Je človek a pokiaľ človek nie je súdený nemá právo hovoriť.) Zostávalo len dúfať, že táto cesta hrôzy rýchlo pominie.
Michael šmykom zabrzdil. Vďaka bohu. Judit zoskočila zo schodíka dolu. Stála pred vchodom do jaskyne. Za bežných okolností by si to tu nevšimla, mali to perfektne maskované. Teraz boli kulisy odstránené a pri vchode horeli fakle. Jéj, drsná barbarská atmosféra.
Stráže od vchodu už pomáhali vykladať zajatca z auta a vliekli ho do jaskyne. Vedľa Judit sa postavil Demetri a zhlboka nasal vzduch. "Stretávame sa tu pri splne."
"A pri takýchto príležitostiach. Významných."
"Presne tak."
Vykročil k jaskyni. Judit sa ešte obzrela. Boli uprostred hôr, krásny výhľad, a pritom boli perfektne skrytý pred verejnosťou. Cez stromy zazrela mesiac. Ešte nebol v splne, až za dva týždne. Tesne pred Vianocami (šťastné, veselé a chlpaté). Čo kúpi Alexovi pod stromček?
Motorku! Judit vždy chcela motorku. Nejaký poriadny stroj! Je geniálna!
Ponáhľala sa za Demetrim po dlhej chodbe. Bola prekvapená rozlohou podzemných priestorov. Takýto komplex nečakala. Bolo to prekrásne.
Chodba sa rozširovala do obrovskej sály. Bola plná vlkov. Stály v hlúčikoch, potichu sa zhovárali a upierali nevraživé pohľady na muža zviazaného a pripútaného k nízkemu pódiu uprostred sály.
Keď vošiel Demetri hlasy utíchli a všetci sa upriamili k stupienku. Potichu spolu prešli a vystúpili naň. Judit si všimla, že Gregory sa stratil niekde pri vchode. Teraz sa cítila tak trochu výnimočná a dôležitá. Jediná nevýhoda tohto okamihu bola, že sa nedala utajiť Juditina účasť v celej veci, bolo by lepšie, keby o nej nik nevie. Ale čo už, nič nie je dokonalé.
Bolo to zvláštne. Stála na pódiu spolu s Demetrim a on rituálnym spôsobom oslavoval jej skutky vyliečenia Alexa a vystopovania tej beštie. Používal doslovne predhistorické výrazy, kde sa toto naučil? To navštevoval nejaký špeciálny kurz?
"Preto sme sa uzniesli, že najdôstojnejším spôsobom pre nás, ako pre svorku, ale i pre tohto muža, ktorý sa previnil mnohými hroznými skutkami nielen na vlastnom druhu, ale i na druhu ľudskom, bude ak ho ponecháme rôznym schopnostiam družky a Sidir Alexandra jej Sidira, a tá vykoná konečný rozsudok, po tom, čo si vyžiada odplatu bolesťou za svoj záväzok k Sidire."
Judit spozorovala, že niektorým vlkom sa to nepáčilo. Predsa bola len človek (podľa nich) a už vôbec by nemala byť schopná spojenia Sidir-ab-Sidira. Ale potom, keď zdvihli svoje tváre k tej jej, všimli si aký pohľad Judit upiera na muža spútaného pri jej nohách, mnohí sa roztriasli. Vtedy pochopili, prečo sa ich vodca rozhodol nechať potrestanie na nej. Pochopili, že ten muž bude túžiť po smrti, keď s ním táto chladná žena skončí. Niektorí sa začali báť a mali na to dobrý dôvod.
Judit teraz už nič nepredstierala, jej horšie ja bolo vonku a splynuli v jedno. Cítila ľadovú rozhodnosť a prázdnu absenciu citov. Dnes bude zábava. Všetci budú počuť jeho krik a Judit si ho vychutná tak ako nikdy.
Dlhou bočnou chodbou sa blížila k miestu, kde bola jej obeť pripútaná reťazami o steny. Gregory a Michael šli s ňou. Koniec bol ožiarený svetlom faklí. Júúú, stredoveké rekvizity. Paráda. (Anketová otázka: Ako by podľa vás malo vypadať sídlo nadprirodzených bytostí? Po prvé - kamenné steny, napríklad staroveký hrad alebo hrobka, postačí aj jaskyňa. Za druhé strašidelné zvuky, najlepšie duchovia. A nakoniec desivé tiene. Bu bu bu)
Muž bol ovisnutý v reťaziach a pri zvuku ich krokov zdvihol hlavu. Vedel, že zomrie, ale ešte netušil čo predtým zažije. Vlk a tiger sa stiahli a nechali ju samu. Nevšímala si ich pohľady, ktoré po nej kradmo vrhali. Upriamila sa na muža pred sebou. Podišla k nemu a vstupovala cez jeho zábrany. Jeho myseľ odporovala. Bolo to ako duševné pretláčanie sa rukami. Raz vyhrávala ona, potom mal na vrch on. Raz sa jeho myseľ vzopierala silnejšie, inokedy odolával z posledných síl. Dobrá zábava. Bol silný, o to lepšie. Napokon ho zlomila. Bolo to ako keď sa pretrhne priehrada a berie so sebou všetko. Bol v jej moci a už v nej aj zostane.
"Napi sa." A ponúkla mu svoje ruky plné krvi. Mohla mu krv ponúknuť rovno, ale najskôr chcela zlomiť jeho myseľ. Poslušne sa napil. Doslovne vyprahnuto hltal. Nemohol sa nabažiť. "Dobre, ták. To ti stačí." Odtiahla ruky od jeho úst. A teraz si s ním môže robiť čo chce. Začína sa hra. Hra na bolesť.
Vstúpila do neho a začala mu spôsobovať to najhoršie utrpenie aké môže ľudská bytosť zažiť.
Kričal, plakal, prosil, ale to aj jeho obete. Judit bola nemilosrdná znova a znova ho napádala, ničila a trhala a namiesto toho, aby sa cítila unavená prekypovala energiou. Akoby sa napojila na elektráreň a čerpala z nej.
Muž sa šklbal v reťaziach a kričal. Jeho krik trhal ušné bubienky. Mohla by ho umlčať, ale chcela to počuť, potrebovala to počuť.
Vnárala sa do neho znova a znova a spôsobovala mu bolesť, muky, trýzeň. Trpel, ale na jeho tele sa neobjavila ani jedna ranka. V normálnom stave by omdlel, ale Judit mu niečo také nedovolila. Nedopraje mu luxus mrákot a bezvedomia.
Vtedy sa pošťal. A nielen to. Malý priestor naplnil pach výkalov a smrteľného strachu, bál sa, hrozne sa bál smrti.
Judit pery skrivil beštiálny úškľabok. Toto je len prvé kolo miláčik.
Do rozľahlej jaskynnej sály doliehal neľudský krik. Gregory sledoval ako naň vlci odpovedali a podporovali ho nápevom. Začali vykonávať obrady. Gregory sa radšej nenápadne vytratil. Ťahalo ho to k miestu, kde Judit mučila toho muža. Bol zvedavý a zároveň sa toho desil. Ako ho mohla zraniť bez nástroja? Chcel vedieť ako zareaguje na jeho ponuku nástrojov čo našiel. Ale sklamala ho. Nechcela ich a zjavne niečo také ani nepoužívala. Asi bola iba na ľahšie sado maso. Alebo vôbec nerobila niečo také? Mávla len normálny sex? Nebola doslovne zhnusená keď ju ponúkol. Vlastne bola pokojná až na to, že ju prekvapil. Bola len prekvapená, že jej niečo také prisudzuje.
Nemohol za to. Za posledných pár mesiacov sa mu vlúdila do snov. Len párkrát, ale aj tak ho to nasralo. Žena! A okrem toho od tej doby čo túžil po Demetrim, a samozrejme ho aj dostal, sa mu nikdy s nikým nesnívalo. Nepríjemné. Je nebezpečná a dnes už videl dosť, aby mohol prehodnotiť ako veľmi.
Zakrádal sa chodbou k ústiu a nenápadne nazrel na to čo sa tam dialo. Vreskot, čo sa odtiaľ rinul mu spôsoboval bolesť hlavy a o to bol zvedavejší.
Nakukol dnu a strnul. Čakal veľa vecí, ale niečo takéto ho ochromilo. Nemohol sa pohnúť ani vydať hláska.
Roztriasol sa na celom tele. Nohy ho samy niesli ešte o kúsok bližšie. Priblížil sa k nim a uvidel niečo, na čo do konca života nezabudne. Judti stála asi tri kroky od muža, ktorý sa v nepredstaviteľnej agónii zmietal v reťaziach a kričal. Nejakým spôsobom ho ovládala a spôsobovala mu muky.
Na perách jej hral ten najodpornejší úškľabok. Najhoršie z toho všetkého však boli jej oči. Tie si ani len nepamätali aké to bolo byť človekom. To čo mal možnosť uvidieť ako záblesky v Juditiných očiach nebolo ľudské a nebolo to ani len zvieracie. Pred ním stál démon, samotné zosobnenie satana.
Vedel, že Judit Alexa miluje, videl to, keď otvoril dvere na sklade a ona ho našla na tom stole, ale netušil, že by bola schopná niečoho takéhoto.
Roztrasený sa potácal chodbou späť a s neuveriteľnou hanbou si uvedomil, že mu stojí.
Judit sa zabávala. Ani nevedela ako dlho to celé trvalo. Urobila všetko čo chcela a ten muž pred ňou zomieral. Nevydržal to. Jeho telo robilo celej tejto záležitosti koniec.
Poslednýkrát natiahla svoju myseľ a dotkla sa tej jeho. V poslednom strašnom výkriku skonal. Taká škoda. Dúfala, že sa spolu budú ešte hrať. No nič.
Dôsledne si ho prezrela a vybrala sa späť k hlavnej sále. Pomasírovala si krk a narovnala chrbát. Teraz sa chcela vrátiť späť k Alexandrovi. Sadnúť si k nemu, previesť ho domov a uložiť do postele (a zhodiť zo seba toto nechutné oblečenie, čo vypadá ako z rokov osemdesiatych. Nenosilo sa vtedy náhodou neoholené podpazušie? No fuj).
Zastavila sa vo vchode do sály a kývla Demetrimu. Ten prerušil nejaký druh čudného spevu a zase začal vykladať tie kraviny. Nemieni to počúvať. Keby jej len niekto ukázal, kde je Alexander.
Za sebou vycítila pohyb a otočila sa. Stál tam Gregory. Nevidela mu do tváre. Chcela sa ho spýtať na Alexandra, ale predbehol ju. Mal zvláštne zastretý hlas.
"Asi chceš za Alexom. Poď za mnou. Žiadny z vlkov, ani Michael, teraz nebude mať čas, tak ti to ukážem ja. Chvíľu si spolu pobudneme."
Otočil sa do vedľajšej chodby a viedol ju preč. Čo je dnes s tým Gregorym? To omylom prehltol netopierie hovno alebo čo? Chlap. Jednoslovná odpoveď.
Alexander ležal na lôžku vytesanom v stene. Trochu to pripomínalo tie staré katakomby kde takto ukladali mŕtvoly. Trochu morbídne.
Judit sa k nemu sklonila a skontrolovala či dýcha. Bol v poriadku a ona teraz len chcela ísť s ním domov. Do ich postieľky a mať pokoj. A zajtra do práce a za Vanesou. Fakt sa toto celé udialo behom pár hodín? Tomu sa nedá veriť.
Vzadu na krku pocítila zvláštny pocit. Ten, ktorý vás varuje aby ste zdrhli lebo niečo väčšie a o dosť hladnejšie si vás chce dať do sendviču.
Prudko sa otočila a pristihla Gregoryho ako na ňu zíza. Už zasa. Takýto výraz v jeho tvári však prezradzoval jediné. Videl ju, keď mučila toho muža. To nebolo dobré. Ak si otvorí papuľu a niečo Alexandrovi prezradí, tak ho zabije. Mala by ho varovať.
"Vieš Gregory, na Alexandrovi mi veľmi záleží. A tiež mi záleží na tom, aby sa zbytočne neznepokojoval. A keby sa dozvie o tom, čo sa tu dnes odohralo, bol by fakt smutný a veľmi, veľmi znepokojený. A to by ma dosť nahnevalo. Vieš ako to myslím? Bolo by fajn, keby to ostane medzi nami ako medzi priateľmi."
"Vieš Gregory, na Alexandrovi mi veľmi záleží. A tiež mi záleží na tom, aby sa zbytočne neznepokojoval. A keby sa dozvie o tom, čo sa tu dnes odohralo, bol by fakt smutný a veľmi, veľmi znepokojený. A to by ma dosť nahnevalo. Vieš ako to myslím? Bolo by fajn, keby to ostane medzi nami ako medzi priateľmi."
Nebolo rozumné sa mu vyhrážať, ale čo mohla robiť? Táto klebetná štetka si moc na hubu pozor nedávala. A riskovať vzťah kvôli nemu nebude.
Gregory by jej na to niečo pekne hnusné povedal, ale nedostal šancu. Vo dverách sa zjavil Demetri a Michael, a tak sa uspokojil iba s hnusným pohľadom. (Tie Juditine boli omnoho účinnejšie, musíš ešte veľa trénovať kocúrik.)
Demetri sa na Judit usmial. "Asi chcete odviesť domov."
Judit mu úsmev oplatila. "Domov by bolo fajn."
Keby len vtedy Judit vedela, že dvaja z prítomných ju majú v pláne krvavo zabiť. Asi by sa neusmievala tak šťastne. Ale čo už. Sme predsa len ľudia a tí robia chyby.