Kapitola devátá

Bol štvrtok večer. Judit sedela v bare v cudzom meste a striehla. O tom čo sa odohralo vtedy v noci sa s Alexom nebavila. Nemala prečo. Všetko bolo medzi nimi jasné. Tak prečo sa cíti ako v práčke pri odstreďovaní?

Spozornela ako do baru vošla mladá blondína. Oprela sa o pult a objednala si pitie. Dobre, je tu. Musí počkať ešte tak pol hodinu.

Raz za čas strelila pohľadom k dievčine. Pristavilo sa pri nej niekoľko mužov, ale ona všetkých poslala preč. Teraz je tá správna chvíľa. Oprela sa tesne pri nej a objednala si ďalšiu tequilu. Hodila po nej očkom a usmiala sa, sklopila zrak. Pri tom ako sa otáčala s pohárom v ruke nešťastne do nej vrazila a obliala si šaty. "Och, došľaka! Toto sa stane iba mne! To boli posledné čisté šaty na večer!"

Blondína sa k nej otočila: "To pôjde dole." pomaly jej prikladala na šaty papierový obrúsok. "Na dovolenke?"

Judit sa rozžiarila. "Ako to viete? To je tak na mne vidieť?"

Blondína sa usmiala tiež. "Trochu. Som Barbara."

O päť hodín sedela Judit v Barbarinom byte na ohromnej posteli zatiaľ čo sa pred ňou na zemi zvíjal skapíňajúci upír.

Naozaj si sadli. Perfektne si rozumeli a keď Barbara zistila, že Judit je tu na dovolenke a nik ju nebude hľadať ešte tak týždeň, začala sa o jej cievny systém zaujímať vážne.

Dobre sa spolu v bare zabávali. Judit už bola trošku pripitá (ten upír jej na to fakt skočil, blázon) a tak sa šli poprechádzať von, pekne pritúlené.

Potom ju Barbara pozvala k sebe, mala úplne hypnotizujúci pohľad (a asi jej nikto nepovedal, že je voči tomu pohľadu imúnna, ha ha ha, jedna nula pijavice) a ona nemohla odmietnuť.

Mala naozaj pekný byt. Drahé obrazy, ručne tkané koberce, čínske vázy a množstvo šperkov.

Barbara ju úplne omámenú zatiahla do spálne. Judit jej zašepkala do ucha: "Ja viem o čo ti ide." Pomaly sa skláňala k Juditinmu krku. "Naozaj, o čo?"

"O moju krv. Ale neboj sa, ja ti ju chcem dať. Kvôli tomu som sem prišla." pohladila Barbaru po tvári. Po Juditinej ruke začala stekať krv. Nežne jej priložila prsty k perám. "Napi sa Barbara. Pi, potrebuješ to. Bez tohto neprežiješ a ja som schopná ti to poskytnúť." hladného upíra nie je treba veľmi presviedčať. Začala jej zúfalo nasávať prsty. Rukou jej tlačila do tváre pokiaľ pod ňou upír neležal. Barbara mala otvorené ústa do ktorých stekal prúd krvi. Judit sa sústredila a krv prestala tiecť, dopadli posledné kvapky. Natiahla svoju myseľ a začala pôsobiť vo vnútri upíra. Podľahla jednoducho. Nebola to silná osobnosť existujúca iba nejakých sto rokov. Akonáhle bola úplne pod jej vplyvom mohla ju donútiť urobiť čokoľvek.

"Barbara, sadni si na zem." Žena poslúchla. "Tak a teraz mi povieš o všetkom čo si počas svojho života urobila."

Judit bola znechutená, ako vždy keď mala do činenia s týmito príšerami. Znova sa presvedčila, že si zaslúžia smrť. Začali sa na nej prejavovať prvé známky otravy. Musela ešte zariadiť množstvo vecí. Nechala ju zavolať pár ľuďom. Všetok jej hnuteľný a nehnuteľný majetok bol prevedený na lepšie účely. Bude to ale postupný proces, na ktorý však ona, Barbara, nemôže dohliadnuť, lebo má v pláne odcestovať. Ešte nevie kam, ale musí ísť, potrebuje to.

To je vybavené. Nik by tú upírku nemal zháňať dosť dlhú dobu.

Teraz už jed účinkoval naplno. Barbarine telo sa zmietalo v strašných kŕčok, mala obrovské bolesti. Judit by ich mohla odstrániť, tiež by ich mohla aj zväčšiť. Natiahla sa na posteli a pozorovala posledné okamihy existencie tej bytosti. Koniec prišiel rýchlo. Prekročila telo, očistila posteľ a zvyšok bytu od prípadných stôp. Zbalila si veci, pozhasínala a prešla k mŕtvole. Ležala tam s vyvalenými očami a vycerenými zubami. Prsty mala zaťaté do živého mäsa. Judit odostrela ťažké závesy a uvoľnila kryty na oknách, ktoré bránili vniku čo i len jediného lúča slnka. To sa ráno o všetko postará. Barbara bola nočný upír, odstránenie tela je o to jednoduchšie.

Keď odchádzala zapla alarm a zamkla dvere. Barbara jej všetko pekne popísala, nemohla jej klamať, musela jej povedať pravdu, nie ona jej chcela povedať pravdu.

Zavolala si taxík a tešila sa domov. Skontrolovala si mobil a všimla si, že jej na perách pohráva strašidelný úsmev. Bola so sebou spokojná, veľmi spokojná vzala svoje horšie ja von hrať sa. Toto bol naozaj super večer.

Pricestovala až ráno. Alex ešte spal, tak k nemu vliezla do postele. Pritiahol si ju bližšie a ospalo zašepkal: "Chýbala si mi. Ako to šlo?"

"Všetko bolo tak ako som si to predstavovala. Nemám sa na čo sťažovať." pritúlila sa k nemu a spokojne zaspala.