23.Kapitola
02.03.2012 07:50
23. kapitola
"Čo sa deje?" spýtala sa Morgan, ktorá sa zrazu objavila v kuchyni. "Minie, čo sa stalo?" Len som znovu potiahla nosom a nesúhlasne pokrútila hlavou. Riley mi podala vreckovky a odpovedala za mňa.
"Vyhodili ju z domu." Morgan len vyvalila oči a zdvihla ruku.
"Kto ti to povedal?"
"Jej mama." Riley odpovedala znovu za mňa. Ja som sa akosi k rozprávaniu nemala. A vraj rodičia. Veď som úplne normálna, čo to nechápu? Nehryziem...
"Aha. Neboj sa, porozprávam sa s ňou," ubezpečila ma.
"Ja by som bola radšej, keby som sa mohla na pár vecí opýtať Damiena," povedala som. "A, Morgan, ako ti je?" Po premene som nejako nemala čas na normálny rozhovor s ňou. Keď som ju videla naposledy, ležala v posteli a mala pri sebe Sunshine. Vtedy sme sa dozvedeli, že znovuzrodenie je práve malá Sunny.
"Výborne, aj keď mám strach. A čo ty?"
"Morgan, práve ma vyhodili z domu, rozišla som sa s Eliotom, ktorý Dereckovi nahovoril somariny, takže fakt úžasne," zhrnula som to, prekvapivo, len do jednej vety. Položila som ruky na stôl a zložila na ne hlavu. "Ale zvládam to," vzdychla som si. Až na to, že všetkých chalanov začínam nenávidieť, pretože sú takí naivní a uveria každej debiline, ktorá sa im povie. Pravdepodobne boli príliš leniví, keď sa rozdával rozum. No a tak to aj dopadlo.
"Ou, to mi je ľúto."
"Nemusí. Žijem, takže zatiaľ to je super." Pousmiala som sa, aj keď to nevidela.
"Dobre, dobre, ja už potrebujem ísť, nie každý sa vyhol škole, Minie! Mimochodom, o dva dni idete na školu," dodala Riley a chcela odísť, no zastavila som ju. Zdvihla som hlavu.
"Kto my?" opýtala som sa, pretože viem, že za týmto bude ešte niečo viac.
"Ty, Dereck, Eliot, Vivienne a dokonca aj Vrellen. Vieš o tom, že Vrellen, alebo Blotik, je celkom fajn baba? Fakt sa s ňou môžeš porozprávať o hocičom. Možno budeme spolužiačky!" Riley bola nadšená touto správou, no pre mňa to bola asi (naozaj len asi, keďže neviem, čo ma ešte čaká) najhoršia správa za tento deň. Dúfam, že niekto prehnane múdri im vysvetlí, že teraz to asi nebude super nápad.
"No to snáď nie!" vydýchla som.
"Nuž... Zavolám Damiena, dobre?" povedala Morgan a mne nezostávalo nič iné, než prikývnuť. Morgan vzala pohár s vodou a obe s Riley vyšli z kuchyne.
"Prečo som sa nemohla vzdať premeny a toho, že budem anjel, keď mi mama povedala, že by sa to dalo?" vybafla som na Damiena hneď, ako vstúpil do kuchyne. Riley sa pred chvíľou vyparila, takže sme mali súkromie,
"Minie, toto sa dedí. Isabell si iba myslí, že sa to dá jednoducho odmietnuť, no pravda je taká, že vždy to zdedí len jeden z rodiny. Keďže sa to začalo prejavovať u Morgan, tým pádom to Isabell obišlo, no teba nie."
"Len jeden? Nemôžu byť výnimky? Ako napríklad, že by si sa mýlil a môj brat - Roger - by bol tiež o pár rokov anjel?" overovala som si.
Nesúhlasne pokrútil hlavou. "Nie, myslím, že toto sa nikdy nestalo. Teda... aspoň ja som sa s tým nikdy nestretol. Ktovie, možno je na svete niekto, nejaká rodina, kde to zdedilo viac ľudí. No ak bude mať Roger deti, jedno nich bude anjel. Je to komplikované." Damien si pri hovorení len povzdychol, ako keby to bola samozrejmosť, ktorú by som mala vedieť. A možno by som to fakt mala vedieť!
"Aha, a čo ak to sú dvojčatá?" Blbšia otázka mi už fakt nezišla na um. No čo už - som zvedavá.
"Minie, vždy to zdedí len jedno dieťa. Je jedno, či je staršie, mladšie, alebo jedináčik. Pokiaľ by anjeli nemali potomkov, ich rod jednoducho zanikne. U Marleyovcov sa to zväčša dedilo po matkách. Ja som asi druhá výnimka. Matky - anjeli - plodili potomkov s ľudskými mužmi alebo ďalšími anjelmi. Nemali s tým žiadny problém, no tajomstvo muselo zostať utajené. O existencii anjelov mohol vedieť maximálne nadprirodzený svet, no aj to bolo nebezpečné. Ak niekto nechtiac zabil anjela - čo sa nestávalo často - získa jeho krídla. Možno ti to príde ako nejaký hlúpy film, no je to pravda. Nechcem ťa strašiť, ale ak by nejakého anjela zabila napríklad Cassidy, získala by jeho krídla. Tí, ktorí sa o toto pokúsia, to zväčša neprežijú, pretože rast prídel je oveľa horší ako premena. No toto sa nesmie nik dozvedieť, Minie. Je to naše tajomstvo." Prikývla som, že chápem. Jeho rozprávanie mi pripomenulo školu a hodinu dejepisu, ktorú z duše nenávidím. Podiel na nenávisti má aj vyučujúci - profesor Harrison. No toto bolo zaujímavejšie, aspoň sa dozviem, čo ma v budúcnosti čaká a neminie.
"Je ešte niečo, čo by som mala ako anjel vedieť?" spýtala som sa ho.
"No, začal by som možno tým, že máš právo sa rozhodnúť, či zostaneš na zemi alebo pôjdeš do neba. Znie to naozaj šialene, ale je to tak." Prekvapene som vydýchla a zostala v šoku. Naozaj som bola vtom, že niečo také neexistuje.
"Čože? Niečo ako nanebovstúpenie? Má to súvis s Bohom? Lebo ja na také niečo neverím, Damien." Prosím, len žiadny Boh...
"Prepáč, ale na túto otázku ti naozaj neviem odpovedať. A sám by som bol nesmierne rád, ak by som poznal odpoveď. Neviem, ako to chodí, keď sa dostaneš do neba. Každý má na to svoju teóriu. Ešte nikto neprišiel na zem z neba, takže anjeli nevedia, čo by ich čakalo v nebi. Možno to ani nebo nie je, ale nejaké prenesenie na iné miesto. Naozaj netuším, no je tu taká možnosť, že zostaneš v tomto svete." Anjeli, nebo, nanebovstúpenie... Pravdupovediac, rozbolela ma z toho hlava.
"Damien, som mimo," priznala som.
Zasmial sa. "To je každý. Neboj sa, o pár dní už budeš v obraze."
"Budem rada. Dobre, no ešte by ma zaujímalo, ako je možné, že na Morgan nebolo vôbec posledné dni vidieť, že bola tehotná?" Všimla som si to v Mystery pred pár dňami, a teraz je už Sunny na svete. Dokonca už takmer dva dni!
"Vieš, anjeli sú v nebezpečenstve, ak sú v druhom stave. Ak by ich vtedy niekto zabil, získal by krídla dospelého anjela a silu maličkého. Bol by to preňho skvelý úlovok. Takisto ak si pred premenou." Mám skúsenosti - Dereck ma vtedy takmer zabil. "Tehotenstvo preto trvá maximálne dva týždne. Anjel vtedy môže zostať doma a porodiť bez toho, aby sa v nemocnici dozvedeli, kto si. Teraz už aj tak nik neverí na anjelov."
"Hmm, asi toho ešte dosť neviem, však?" Prikývol. "Prečo som pred premenou mala tie znaky? A prečo mi tak vadilo slnečné svetlo?"
"Znaky boli preto, aby ostatní anjeli vedeli, že práve ty prejdeš premenou. A tie oči... ja naozaj neviem, ale tvoje telo sa už asi pripravovalo na premenu. Pri premene nesmie byť slnečné svetlo. Nepýtaj sa ma prečo, ja to naozaj netuším." Damien mykol plecom. "Pokojne sa pýtaj ďalej, rád ti zodpoviem na otázky, na ktoré budem poznať odpoveď. Prvé, čo mi zišlo na um, bola úplná hlúposť.
"A čo tie farby? Prečo sú tie znaky farebné?" Boli aj dôležitejšie veci, ktoré by som mala vedieť, ale toto ma taktiež zaujímalo.
"Minie, toto je čiastočne dedičné, ale pravdepodobnosť, že sa farba zdedí, nie je vysoká. Sunshine žltú farbu zdedila po mne, ale niekedy to je určené aj podľa povahy anjela. Ďalšia otázka..." Damiena ešte stále neunúvalo odpovedať mi na tie otázky, no občas sa mi zdalo, že je prekvapený, koľko vecí neviem.
"Eh-hm, krídla mi budú na čo?"
Damien sa zasmial. "Na lietanie predsa, nie?"
"Viem, že by ma o nemalo prekvapiť, ale - Naozaj?" Nevedela som si predstaviť niečo také ako lietanie.
"Naozaj, Min. Nie je ťažké sa naučiť lietať, keďže sa krídla ovládajú naozaj ľahko. Ak by bol teraz večer a nie obed, rád by som ti to ukázal na záhrade, ale teraz by nás mohli vidieť susedia." Chcela som už konečne naživo vidieť niekoho s krídlami, no vyzerá to tak, že asi najskôr tak uvidím seba ako niekoho iného.
"Ešte nikdy som nikoho nevidela s krídlami," priznala som. "Tak by bolo fajn vidieť niekoho skôr, než sa uvidím sama v zrkadle. Dobre, Damien, posledná otázka." Zhlboka som sa nadýchla. Myslím si, že ešte celkom nie som pripravená zistiť odpoveď na túto otázku, ale radšej teraz ako nikdy. "Čo znamená to spútanie?"
Damien si vzdychol. "Skvelá posledná otázka," uznal. "No, funguje to asi takto - Po premene sa prebudíš akoby v novom svete. Niekedy sa stane, že sa človek úplne zmení." Ako Eliot, povzdychla som si mysli. "Ak si v kontakte s ľuďmi, ktorých máš rád, nestane sa nič - proste vnímaš ich ako rodinu, priateľov a tak podobne. No ak si úplne inde, cítiš sa sám a máš problém zvyknúť si na iných ľudí alebo iné mýtické bytosti. Takto dopadol Eliot. No aj máš okolo seba práve tých ľudí, ktorých máš rada, zostaneš taký, aký si bol pred premenou. No a takto sa dostávame k vzťahom. Vzťahy medzi nadprirodzenými bytosťami a ľuďmi alebo medzi sebou nie sú obyčajné. Hlavne nie po premene! Zmení sa tvoj postoj k človeku, ktorého miluješ. Stáva sa z teba úplne iná bytosť, ktorá taktiež dokáže milovať, no inak. To, čo cítiš, dáš vedieť dotyčnej osobe, ktorá bude k tebe cítiť to isté. Práve vtedy sa k nej pripútaš... Damien ukončil rozhovor povzdychom. Postavil sa zo stoličky a chcel odísť, no práve teraz mi napadlo hneď niekoľko ďalších otázok.
"Takže ak som to dnes povedala Dereckovi, k Eliotovi už necítim nič a preto sa ku mne správa tak, ako sa správa?" Toto by mi už malo byť jasné. Myslím, že tu už nie je čo riešiť.
"Nie preto, Minie. Eliot bol s tebou ako človek, no ako charmed sa spútal s Vivienne. A keďže je aj Vivienne charmed, puto je silné." Nie, toto proste nemôže byť pravda. Nemohol sa s Vivienne spútať! Možno sa Damien len mýli a oni nie sú spútaní. Malo by mi to byť úplne jedno, lebo spolu nie sme, ale s týmto mám to spoločného už viac. Ak som sa ja nezmenila, tak prečo sa on musel?
"Sú naozaj spútaní?" opýtala som sa neveriacky.
Damien prikývol. "Áno," odvetil potichu. "Inak by tu Vivienne nebola."
"Ako to myslíš?"
"Ak si s niekým spútaná, musíš byť so svojou láskou takmer neustále. Preto tu prišla aj Vivienne a Vrellen bola zvedavá, čo sa tu deje. A obávam sa, že Cassidy bude mať príliš veľa informácii naraz. Dobre, toto bolo už viac než jedna otázka," dodal. Mal pravdu, ale ja proste musím zistiť viac. Zamyslela som sa nad tým, čo asi môžem oťakávaž od spútania medzi mnou a Dereckom. Môže to fungovať? Viem, že k nemu cítim niečo viac, a zdá sa, že aj on ku mne, ale čo ak kvôli Eliotovi z toho nebude nič? Viem, nemala by som všade brať ohľad aj na neho, ale ja na Eliota proste musím myslieť. viem si bez neho predstaviť svoj život.
Dosť! - okríkla som sa v duchu. Už je koniec, Eliot už predsa nepatrí tebe, ale Vivienne.
"Ešte niečo?" Zamyslela som sa nad tým, čo by som si ešte potrebovala zistiť. Viem, že Eliot je ešte stále v dome a stretnutiu s ním sa proste nevyhnem. A musím ho vidieť. Ale teraz ma začalo trápiť ešte niečo viac... keď s tým už Damien začal.
"Kde je Dereck?" Vyslovenie Dereckovho mena vo mne vyvolalo príjemné chvenie. Musela som si priznať, že ho už potrebujem vidieť. Taktiež som si zaťala uvedomovať, že vibrácie, ktoré idú od Damiena, sú odlišné ako tie pri Riley a Sebastianovi.
"Vedel som, že sa na to čoskoro spýtaš," zasmial sa. "Išiel vybaviť pár vecí. Ohľadom školy. Vidíš, keď sme už pri tom - dnes ti niekto pomôže s krídlami a maskovaním - je to potrebné, ak chceš prežiť." Vyvalila som na neho oči. Znelo to tak, akoby ma mal niekto učiť vykrádať banku.
"No to snáď nie. Lietanie?" Damien len prikývol hlavou. "A to už dnes?"
"Máš na to presne dva dni. Dovtedy už z teba musí byť anjel, ktorý by prežil medzi ľuďmi. Môžeš si vybrať koho len chceš. Myslíš, že by ti každý pomohol. Zaúčať nováčikov je niekedy zábava, ale dosť to požiera nervy." Damien mal hneď lepšiu náladu, no tá bola stále niekde na bode mrazu. Zamrzla...
"Stále tomu nemôžem uveriť. Len pred niekoľkými dňami som bola úplne normálna baba, ktorá bola úplne spokojná so svojim životom a zrazu sa dozviem, že moja rodina mi tají, že sú anjeli. Ozaj, čo by sa stalo, keby som vedela o tom, čo budem? Ako veľmi by to ovplyvnilo premenu?" Kedysi spomínali, že by ma to mohlo zabiť, no teraz - keď sa Damien tak rozhovoril, by mi mohol povedať, v čom je rozdiel.
Damien zrazu sklonil hlavu. "Minie, ak by si vedela, čo budeš, mohlo by ťa to zabiť, ale ak by si pri sebe mala osobu, ktorú miluješ, nestalo by sa tak." Povedal to tak, akoby už niečo také prežil.
"Damien? Už si sa niekedy stretol s niekým takým?"
Prikývol. "Áno, no neviem, ako to dopadlo. Fajn, pôjdem za Morgan a Sunny. Myslím, že Riley je ešte niekde v dome. Ak chceš, choď za ňou. Iste ti rada odpovie na nejaké otázky." Damien zasunul stoličku a odišiel. V kuchyni som zostala úplne sama.