21.kapitola
02.03.2012 07:48
21. kapitola
"Morgan, Sunshine nič nehrozí," prehovoril po chvíli Dereck. Damien stál pri dverách ako prikovaný, nezmohol sa ani na slovo. V tvári mal ešte stále šokovaný výraz. Nevedela som, o čo vlastne ide.
Dereck tu prišiel po tom, ako započul náš rozhovor.
"Ale..." chcela namietať. Sunny sa jej v rukých nepokojne zavrtela a vystrela pred seba svoje drobné rúčky. Bola zlatá.
"Ochránime ju," skočil jej do reči Dereck a urobil krok k Damienovi. Bolo fajn vidieť aspoň niekoho, kto sa tu v tom vyzná a vie, čo robiť. No, to je Dereck.
"Nie, nebudete predsa riskovať vlastný život."
"Morgan má pravdu. Do tohto vás nič nie je." Damien sa konečne pohol a podišiel k Morgan. Usmial sa na malú Sunny a pohladil Morgan po vlasoch. Sklonil sa k nej a priložil jej pery na znak na hlave. Morgan si vzdychla a podala mu Sunshine. Bolo na nej vidieť, že sa namáha, aby vôbec zdvihla ruky. Iste bola po pôrode ešte stále vyčerpaná.
"Morgan, sme predsa rodina, a rodina si pomáhať musí," povedala som takmer presvedčivo. Takmer, pretože som nevedela, čo nás môže ochrana Sunshine stáť. Damien predsa spomínal riskovanie života, tak to asi bude niečo nebezpečné. V chrbte som znovu pocítila príjemné šteklenie. Mohla by som sa niekedy opýtať na to, či sa to niekedy aspoň zmierni, alebo úplne prestane. Možno to je ešte niečo z premeny.
"Minie, nie."
"Pomohli ste mi s premenou, som vám to dlžná." Damien zdvihol hlavu a povzdychol si. So Sunny prešiel k postieľke a pomaly ju tam vložil.
Bol šťastný... a prečo by nemal? Veď sa stal otcom, má prenádhernú dcéru, ktorá je už od narodenia anjelom, nemusí v budúcnosti prejsť premenou. Takto som to aspoň videla ja. Ešte by som k tomu pridala to, že konečne sa naša rodina rozšírila. I keď len o jedného člena. Taktiež sme tu už štyria anjeli.
"Bude veľa ľudí, ktorí ju budú chcieť zabiť. A ak do toho pôjdeš, tak aj teba." Damien sa stále pokúšal o presvedčenie. Preto vyťahoval len tie negatívne stránky. Iste na tom bude aj niečo dobré, musí.
"Chcel si povedať, ak do toho pôjdeme." Prekvapene som vydýchla. Dereck sa postavil vedľa mňa a venoval mi úsmev. Tak toto nie! Otvorila som ústa, no zdvihol ruku a tým ma umlčal. "Na túto chvíľu čakali všetci. Keď už budú mať tú bojovú náladu, aspoň to využijeme."
"Dereck!" skríkla Morgan. "Nechcem do toho zaťahovať nikoho, rozumieš? Zatiaľ to nechajme tak."
Prikývol. "Dobre, aj tak si potrebujem s Minie osamote prehovoriť."
"Minie, je po premene všetko v poriadku?" opýtal sa ma Damien, keď som odchádzala z izby. Premeriaval si ma od hlavy po päty. Dereck vyšiel von už pred chvíľou a pravdepodobne tam niekde na mňa čaká. Som naozaj zvedavá, o čom si chce so mnou prehovoriť. Dúfam však v to, že to bude ohľadom toho o Sunshine.
"Áno," prikývla som, "úplne v poriadku." Až na to mravčanie. Ale tým som ho zaťažovať nechcela. Teraz má starostí nad hlavu.
"Potom by bolo dobré, keby sme potrénovali s krídlami, aby nabudúce nebol nejaké problémy. Nerád by som zopakoval premenu. Ak by si dlhšie krídla nepoužila a nenaučila sa lietať, mohlo by ťa to zabiť. Tak, ako pri premene. A, Minie, tie znaky zmiznú. Objavia sa vtedy, keď sa rozčúliš alebo ak sa budeš cítiť vyčerpane," dodal.
"Hm," vydýchla som a usmiala sa. "Dobre." Tak, myslím si, že sa ešte mám čo učiť.
"A s tými krídlami ti môže pomôcť aj Riley alebo Dereck. Je jedno, koho si vyberieš." Bolo by fajn vidieť Riley, ako mi pomáha.
"Myslíš pomôcť s krídlami? Ako?" nechápavo som sa ho spýtala, pretože to som si už teda predstaviť nevedela. Žeby ich nejako zázračne pričarovali? O tom pochybujem.
"Na to musíš prísť sama," povedal nakoniec. "A som si istý, že na to prídeš, Minie."
"Der, ja naozaj neviem, či som pripravená sa s ním stretnúť," šepla som, keď ma viedol so obývačky. Držal ma za ruku a pri tom sa na mňa neisto pozeral. Bolo mi to dosť nepríjemné. "Vieš aspoň to, o čom sme sa teraz rozprávali? My sme pravdepodobne proti ním, proti všetkým bytostiam na tejto planéte. A to vôbec nemám chuť niekoho - ako napríklad Sunny - zabíjať. Veď ako môže niekto chcieť, aby som len pomyslela na to, že umrie. Veď je roztomilá a je to moja sesternica. Nech sa mi ukáže ten, kto by sa na ňu chcel čo i len hnusne pozrieť. Hneď by pocítil... môj hnev," rozčuľovala som sa a pri tom mu nervózne stláčala ruku. Bola som tak vytočená, že ani neviem, kto za to môže. Pri tom som ešte stále pociťovala mravčanie v chrbte. Úprimne, už ma to nebavilo. Nemohla som sa na nič sústrediť, pretože som neustále myslela len na to, ako to zastaviť.
Páni, mne sa dnes tie nálady striedajú ako na bežiacom páse! pomyslela som si, keď Dereck zastavil.
"Minie, ticho, dobre? Sunshine sa nič nestane, to ti sľubujem. Uvidíš, nebudeme jediní, kto sa ju bude snažiť ochrániť. Veď je tu ešte aj Damien a Morgan, predpokladám, že sa k nám pridá aj Riley so Sebastianom," povedal Dereck a pocítila som jeho ruku na líci. Pomaly ma pohladil, a tak som sa aspoň z časti upokojila. Ale čo ak Riley nebude s nami? Možno sa spolu so Sebastianom postavia na tú druhú stranu. Na stranu, ktorá bude chcieť Sunshine zabiť. Dereck na mne ľahko zbadal, nad čím vlastne rozmýšľam, keďže sa na mňa varovne pozrel.
"Čo ak nie?"
"Ehm? Čo tým myslíš?" nechápavo sa ma opýtal. Asi je tiež po týchto dňoch mierne mimo.
"Čo ak budú Riley so Sebastianom proti nám? Toto mám na mysli, Dereck. Sú to naši priatelia, no takáto vec, či ako to nazvať, to môže ľahko zmeniť, veľmi ľahko. A stále nechápem tomu znovuzrodeniu, či čo to vlastne je." Zamračila som sa. Chcem si zobrať dovolenku a aspoň na pár hodín byť normálna. Myslím, že by som prežila aj niekoľko dní bez toho, aby som mala umierať, alebo ak by sa malo niečo diať. Ten poondiaty výbuch v Mystery mi úplne od základov zmenil život.
Taktiež som sa zabudla Damiena opýtať na to s mojou matkou. Aj ona bola alebo mala byť anjel? Ale Morgan spomínala niečo so vzdaním sa. Vzdala sa premeny? Dá sa to vôbec? Mala som takú možnosť aj ja? No, tak sa zdá, že neviem všetko...
"Dobre, Minie?" spýtal sa ma Dereck. Podľa jeho hlasu som usúdila, že sa ma na niečo pýtal, no ja som mu neodpovedala. Pravdupovediac, bola som do toho premýšľania až taká zažratá, že som ho úplne prestala vnímať.
"Čo?" Spýtavo som sa na neho pozrela.
Zaškeril sa. "Či to môžeme prebrať neskôr." Takže mu prišlo zábavné, ako sa snažím rozmýšľať. Úžasne!
"Aha. Dobre, fajn, ako chceš. Len..." Stíchla som, pretože mi hrdlo úplne stiahlo. Stáli sme totiž pred obývačkou, kde je Eliot. "Ja... len si vybavím pár vecí, dobre? Potrebujem zistiť, ako som na tom s láskou." Na tom som sa musela zasmiať, no jeho som tým určite musela veľmi raniť. Ospravedlňujúco som sa na neho pozrela. Už aby sa to všetko skončilo. Možno by nebolo na škodu, ak by som si na chvíľu dala od tohto všetkého pauzu. Hlavne aby som nemusela riešiť tak nepodstatné veci, ako je v tomto prípade láska.
Vstúpili sme do obývačky. Dereck mi povzbudzujúco stisol ruku. Vzdychol a odstúpil odo mňa. Takto ma tu nechal stáť úplne samú.
Riley sa rozprávala s Vivienne, Eliot zas so Sebastianom. Keby som nevedela, čo sú zač, myslela by som si, že sú to normálni ľudia, ktoré sa bavia trebárs o škole. No viem, že všetci sú charmed, takže debata bude isto o niečom nadprirodzenom. Vyzerajú ako priatelia... možno nimi aj sú. Riley s Eliotom a Sebastianom isto, veď sa poznajú, no čo Vivienne?
Zrazu si ma Eliot všimol a postavil sa. Kývol hlavou k dverám, ktoré smerovali do kuchyne. Je to dobrý nápad - porozprávať sa osamote. Ale čo mi povie, to radšej vedieť nechcem, pretože tuším, že to nebude nič dobré a ani príjemné.
Kiežby to bolo niečo v tom zmysle, že som mu veľmi chýbala a že by bol rád, keby sme boli znovu spolu. Srdce mi začalo biť rýchlejšie a začala som sa chvieť. Mala som strach. Možno to ani nezvládnem a nepôjdem za ním do kuchyne. Alebo... Dereck? Žeby mi teraz pomohol, keď ho tak potrebujem? Otočila som sa a zbadala ho, ako stojí pri pohovke a hľadí na mňa. Tvár mal úplne kamennú, nemohla som zistiť, ako sa teraz cíti. Asi mu bolo tiež nanič. A ako som si všimla, nie som jediná, komu sa menia nálady.
Nakoniec som sa prinútila k tomu, aby som podišla k Eliotovi. Jeho tvár taktiež nič neprezradzovala. Toto vie fakt potešiť! Alebo som tu ja jedná, ktorá sa o všetko zaujíma, a tak sa toho nakoniec toľko dozvie, že jej z toho ide prasknúť hlava. Ak to bude takto pokračovať, čoskoro sa aj tak stane.
Eliot si vzdychol a zatvoril dvere. Oprela som sa o kuchynskú dosku a spýtavo sa na neho pozrela.
"Tak, čo si chcel, El?" opýtala som sa ho, keď bol ticho a vyhýbal sa pohľadu do mojich očí. Keď mi neodpovedal, začala som si nervózne hrýzť spodnú peru. Načo ma tu volal, keď nič nehovorí? Možno sa tiež bojí toho, ako sa tento rozhovor bude uberať.
"Videl som to, ako sa k tebe Dereck správal," ozval sa a zdvihol hlavu. Teraz som zas ja nemala chuť sa mu pozerať do očí. Došľaka, prečo sa chce baviť práve o tomto?
Ešte stále som na sebe cítila jeho pohľad. "Eliot," povedala som a urobila krok k nemu. Vlastne som tak ani nechcela urobiť, no mala som pocit, že moje telo si začína robiť čo chce. Asi sa vo mne našla nejaká časť, ktorá aj po premene dúfa, že sa vráti starý Eliot a bude sa správať ako predtým. No už som sa zmierila s tým, že to tak nebude, ani keby som veľmi chcela. Nezmením ho. Nedá sa to. Už nie.
Rozbehla som sa k nemu a vrhla sa mu do jeho náruče. Objal ma a konečne som začala mať pocit, že ešte všetko nie je stratené. No spýtal sa na Eliota, a tak bude na to chcieť aj odpoveď. No nad tým môžem rozmýšľať aj keď ma pustí. Teraz som si vychutnávala pocit jeho lásky. No bolo to iné, pretože sa ku mne sklonil a vtisol mi bozk do vlasov. Zachvela som sa a pritisla sa k nemu ešte bližšie. Cítila som, ako bije jeho srdce a mala som sto chutí sa postaviť na špičky a pobozkať ho. No o takom niečom môžem už len snívať.
Zradila som samu seba, neverila som Dereckovi a kvôli nemu mám pocit, že som Eliota podvádzala. Prečo som nepočúvala Derecka, keď mi vravel, že premena na charmed ho kompletne zmení? Ako som mohla byť taká naivná a myslieť si, že ešte niekedy príde za mnou a povie mi, ako veľmi ma miluje.
Eliot ma pohladil po chrbte, no jeho dotyk som vnímala inak - akoby to bol niekto iný, kto ma objíma.
Jedno bolo isté, hoci to nikto z nás nevyslovil... je koniec.