Kapitola třetí

To ostatné sa stalo nejako oddelene od jej tela. Bola tam, ale pripadalo jej to, že to nie je ona. To dievča ktoré odvážajú, nasadzujú kyslík, svietia do očí (to sa fakt robí, myslela som, že len vo filmoch) a nakoniec strihajú oblečenie.

Na pár okamihov uvidela svoj odraz v akomsi skle. Skoro znova začala hystericky vrieskať. Bola celá od krvi. Vlasy tvorili jeden obrovský zlepený koláč. Tvár, krk, ruky úplne všetko bolo červené. Samá krv, jej krv....nevedela ako, ale bola určite jej.

Budú ma operovať a dajú mi aj transfúziu s niekoho krvou, ble. Naozaj nemám záujem o niekoho krv, no možno toho hajzla čo ma práve zabil (jeho krv na mojich rukách by ma určite uspokojila), ale ináč asi nie, vďaka.

Zjavne ju nepočuli. Možno to bolo tým, že neotvárala ústa. Museli jej niečo pichnúť lebo sa zrazu cítila fakt úžasne. A ľudia tu naokolo boli tááák sympatickí, aj by im to povedala, ale asi by sa iba chichotala.

Niekto jej začal vlhkou handrou čistiť ruky a potom hrudník. Vtedy si uvedomila, že je nahá, ale bolo jej to akosi jedno. Veď sú tu len samí fajn ľudia a tým to určite nevadí.

Potom sa začali hádať:

"....stačí sa pozrieť! Má iba jednoduché uhryznutie na nohe od nejakého čokla a vy ma kvôli tomu naháňate až sem! Mám aj inú prácu, dosť dôležitejšiu!"

"Pri prevoze mala respiračné problémy a okrem toho ste ju videli. Bola celá od krvi, ako sme mohli vedieť, že nie je rozrezaná ako vianočný kapor?! A ešte pán dôležitý chirurg kožu z toho stehna má doslovne odtrhnutú a visí jej tam len na kúsku. Čo myslíte, bude to potrebovať šitie alebo jej na to stačí len leukoplast? Lebo ja som tak neschopná, že to nemôžem zhodnotiť."

Tá žena dokázala slovo "chirurg" vysloviť ako urážku najhrubšieho zrna. Perfektná vec, mala by som sa to naučiť.

Trocha sa nadvihla a pozrela na to "uhryznutie od nejakého čokla". Ty vole, tak toto bol minimálne pes baskervilský alebo stredne nasraný vlkolak lebo ináč neviem čo by skoro odťalo nohu zubami.

Keďže si ju nik nevšímal, lebo všetci užasnuto hľadeli na tú scénu odohrávajúcu sa pred nimi, pomaly si sadla. Au, dosť to bolelo na to, že svet bol celkovo tak super a príjemný a trošku sa točil......hmmm.

Keď už sedela úplne, siahla si rukou dozadu. Pocítila bohovskú bolesť. Aj tam niečo mala a to rozhodne ešte krvácalo. Nemal by jej tu niekto venovať pozornosť? Nie, každý sa pozeral na tých dvoch čo sa hádali. Bývalí milenci, určite. A rozhodne sa nerozišli v dobrom, to by sa k sebe asi správali trochu ináč.

"Prepáčte. Ja... Prepáčte!" musela to skoro zakričať, lebo si ju stále nik nevšímal. Keď sa tí dvaja trochu prekvapene otočili a zistili, že tu, prekvapivo, nie sú sami pokračovala:

"Ospravedlňujem sa, že ruším, ale na chrbte niečo mám a zjavne to krváca. Nedalo by sa s tým niečo urobiť? Nie kvôli mne, ale viete, nechcem vám to tu zasviniť, máte to tu také pekné biele, bola by to škoda." Nemohla si odpustiť nič z toho. Je nafetovaná, má na to právo. A okrem toho sa správali ako dvaja puberťáci. Bože, kde to len žije.

Zrazu bola úplne obskakovaná, dokonalá starostlivosť. Začala sa znova opájať tým perfektným pocitom. Na jeho skazenie stačilo málo.

"No do piče! Sekol ju vlkolak!!! dosť jasné zrevanie pána chirurga.

Tak toto bolo už príliš. Ako nestačí, že je malá, to bude aj mutant? Kde je tá božia spravodlivosť o ktorej katolíci furt melú, há? Všetky tie dobré pocity boli zrazu fuč, takto sa asi cítia tí čo vyskočia z lietadla a neotvorí sa im padák, prudký pád a......jeb! Máme tu realitu.

Už videla fotky vlkolačích kusnutí, všetci ich videli, počuli, vedeli. A teraz je to tu. Keď sa tak nad tým zamyslí tá rana na nohe sa tomu podobala. Ale kto by bol taký blázon a urobil niečo tak protizákonné. Jasné, blázon. Svet je plný magorov všetkých druhov a ona má také šťastie, že vždy na nejakého natrafí. Ale prečo by ju niekto menil na vlkolaka? Nie je vysoká, ani sexy, ani nemá blond vlasy, no fajn má modré oči ale to nestačí, či hej? To by boli dosť slabé kritériá výberu:

Dobrý večer. Chcete sa stať po krvi bažiacou príšerou a tým sa pripojiť do našej elitnej skupiny?

Ani nie, vďaka. Viete som konzervatívny typ.

Ale tento mesiac máme akciu. Môžete si priviesť kamarátov na obed.

Ble, fuj, hnus! Ale niečo by to vysvetľovalo. Tie ruky a čudné zvuky...nie, nie, NIE! Na žiadnu obludu sa nezmení. A rozhodne nezožerie vlastnú rodinu.

Až teraz si uvedomila, že tá svorka (svorka, no veľmi vtipné) doktorov sa drží akosi ďalej. A jej zatiaľ vyteká krv na dlážku. Dosť nepríjemný stav, nemali by s tým niečo robiť?

"Ak to aj bol dlak, tak tie rany nie sú nákazlivé. A nehodlám sa na vás vrhnúť a rozdriapať tváre. Mohol by ma niekto zašiť prosím?"

Dobre bolo to drzé a asi by jej to aj niekto povedal, ale všetci boli bieli ako stena. Báli sa. Každý by sa bál. Ale doprdele zdravotníci vedia o lykantropii snáď všetko, tak čo robia také kozy.

Začali ju ošetrovať. Konečne. Ale veľmi opatrne. Nik nemal lykantropov rád. Každý sa bál. Nik nechcel byť nakazený alebo mať niekoho takého v rodine. Hlavne v malých mestách sa to považovalo za veľkú hanbu. Problém, škvrna, ktorú bolo treba z rodinnej histórie odstrániť a nikdy viac na ňu nemyslieť.

Stane sa toto aj jej?

Zašili a zabandážovali jej nohu aj chrbát. Ináč bola úplne v poriadku. Len kúsanec na nohe a tri dlhé rany od pazúrov ťahajúce sa od pravej lopatky krížom cez celý chrbát.

"Vzali sme vám výtery. Výsledky budú o päť dní." Jasné, vzorky, aby vedeli či sa bude v budúcnosti odievať do kožucha a ak, tak do akého. Rôzne druhy lykantropie, rôzny čas premeny DNA.

Niekto jej dal oblečenie. Nemusí tam zostávať. Dostala injekcie proti besnote a bohvie čomu ešte a môže ísť domov. Na lykantropiu liek neexistuje, iba ak ráže 9 mm.

Na Judit už čakali rodičia a odviezli ju domov. Nevedeli čo povedať. To nevedela ani ona. Čo ak sa zmení? A čo ak nie? Lekári to rovno zhrnuli ako útok dlaka, ale čo ak to tak nebolo?

Na to aby ju nakazili stačí prenos ich DNA. Jedno uhryznutie a je to. Na čo by ju držali tak dlho? Odpoveď bola dosť nechutná. Ak ju znásilnili? Pamätala si, že ju pohrýzli hneď na začiatku. Nie nie nie to nemohli, to by už bolo príliš, to nie.

Doma boli všetci hrozne tichí. Asi im už rodičia zavolali. A predsa to boli oni, jej rodina.

O päť dní prišli výsledky. Negatívne na oboch frontách. Takže ju nik neznásilnil ani ju nepremenili na obludu. Ale potom čo sa stalo?

Mala sa to dozvedieť už o pár týždňov a odpoveď prišla v krvavom kúpeli.