Kapitola třetí
03.03.2012 21:57
Prekvapilo ma, že vie, ako sa volám. Ten moroj bol celkom pekný. Krátke čierne vlasy, výrazné modré oči, celkom dobrá postava... no tie oči ma naozaj štvali. Prečo sa na mňa tak podobá?
No než som sa ho stihla na čokoľvek opýtať, strážca vedľa neho na mňa zaútočil. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol jeho osobný strážca. A ten tiež nebol na zahodenie. No teraz ma trápilo hlavne to, že bol silnejší než ja. "Dimitrij, pusti ju!" skríkol moroj, no strážca ho nepočúval. Strieborným kolom stále mieril na moje srdce a ja som sa mu pokúšala uhnúť. "Dimitrij, je to moja sestra!" Tie slová ma zaskočili a na malú chvíľu som úplne skamenela. Sestra?
Ten dhampýr Dimitrij, ma práve vtedy zhodil na zem. Nemala som šancu sa mu už brániť. Ani som nechcela. Nemala som v úmysle zabiť ďalšieho nevinného.
"Je to strigoj."
"Nie. Dimitrij, prisahám, ak jej niečo urobíš..." jačal naňho tej moroj, ktorý sa na mňa podobal, no svoju hrozbu nedokončil, pretože práve niekto prišiel.
"Kto to je?" opýtal sa tichý dievčenský hlas. Nevidela som, kto to bol, pretože sa to všetko dialo za mnou. Dhampýr ma doslova pritisol na zem celou váhou svojho tela. Nemohla som sa ani pohnúť.
"Christina Ozerová." Vypleštila som oči. Ja predsa nie som Ozerová! Snažila som sa odtlačiť dhampýra od seba, pretože mi bolo nepríjemné ležať takto na zemi. "Lissa, prosím, premeň ju. Je to moja sestra." Kráľovná. Bola to samotná kráľovná, kto tu prišiel.
"Ja... Christian, ja nemôžem."
"Prečo by si nemohla?" chcel vedieť.
"Kvôli liekom. Úplne mi utlmili schopnosti. Je mi to ľúto." Tak nech ma zabijú. Aj tak pochybujem, že som sestra toho... Christiana. To bude len nejaký omyl. "Páni, podobá sa na Tašu."
Zatvorila som oči a čakala, čo sa bude diať. Bolo mi to úplne jedno.
"Vôbec sa nebráni," povedal dhampýr.
"Zabi ma," šepla som. Započula som zalapanie po dychu.
"Nie, kým nám nepovieš, prečo si tu."
"Chcela som byť zas moroj. No ak to nie je možné, zabite ma." Dúfala som, že moju prosbu vezmú vážne. "Nechcem takto ďalej žiť."
"Lissa, prosím. Aspoň sa o to pokús." Jedno bolo isté - kráľovná naozaj ovláda éter a podľa toho, ako sa rozprávali, som usúdila, že aj niekoho premenila.
"Nepôjde to, nebude to fungovať. Preboha, čo je s Rose?!" spýtala sa kráľovná a bolo počuť vzďaľujúce sa kroky. Potom som už nič nevnímala. Čakala som, kedy ma zabijú. Myslím, že by im neublížilo, keby ma hneď teraz odpratali. Veď sa ani nebránim, tak na čo čakajú?
"Čo si myslíš, že robíš?" sykol dhampýr. Niekto k nám podišiel a ja som zacítila jeho neodolateľnú vôňu. Ihneď som dostala chuť na krv, čo spôsobilo, že moje sebaovládanie bolo znovu v koncoch. Vzoprela som sa a pokúsila sa dhampýra zo seba odtlačiť. Neuvedomila som si, že v ruke ešte stále zviera kôl, takže ma ním škrabol po ruke. Celou rukou mi prebehla bolesť. Príšerne to štípalo.
"Teba do toho nič nie je. Teraz uhni."
"Zabije ťa."
"Nezabije ma." Dhampýr sa odo mňa odtiahol a ja som radšej zatajila dych. Nechcela som zabiť nikoho ďalšieho. Keď som takmer nedýchala, necítila som tú zmes dokonalých vôní, ktoré tu okolo mňa vírili.
"Ja som ťa upozorňoval." Otvorila som oči, aby som zistila, čo sa deje. Teraz sa nado mnou skláňal nielen dhampýr, ale aj nejaký moroj. Upútali ma na ňom jeho žiarivé a nádherné zelené oči. No v ruke držal kôl a mieril mi ním priamo na srdce.
Dhampýr na niekoho zavolal, aby mu pomohol ma držať.
Moroj sa ku mne sklonil a zhlboka sa nadýchol. Kôl stále držal nad mojim hrudníkom. Odvrátila som hlavu a zatvorila oči. Už mi bolo úplne jedno, čo so mnou bude. Priala som si len umrieť. Len škoda, že ma nezabil ten dhampýr ale moroj.
Moroj...
Pohľad nikoho:
Adrian sa posledný raz zhlboka nadýchol a kôl vrazil Christine priamo do srdca. Aj keď bol úplne vyčerpaný nabíjaním kola éterom, dostal zo seba toľko energie, aby srdce aj zasiahol. Adrian ešte nikdy nevidel, ako funguje premena strigoja späť na moroja alebo dhampýra, preto ho prekvapilo, keď celú miestnosť zrazu zaliala biela žiara. Dimitrij vtedy pustil Christinnu ruku a vydal sa k Rose.
Rose náraz do steny len omráčil a pravdepodobne mala otras mozgu. Teraz s ňou bola Lissa.
"Všetko v poriadku?" opýtal sa a kľakol si k Rose. Pohladil ju po tvári a usmial sa na ňu.
"Áno. Odkiaľ sa tu vzal Adrian?"
"Netuším. No bolo by fajn vedieť, kto je to dievča. Odkedy má Christian sestru?" Rose sa pokúsila postaviť, no Dimitrij sa na ňu prísne pozrel, tak to radšej vzdala a zostala ležať na zemi.
"Kedysi mi o tom hovoril," priznala po chvíli ticha Lissa. "Vraj to bolo tesne pred tým, než sa jeho rodičia stali strigojmi. Taša bola vtedy mladá a nezvládla by vychovať dve deti. Christian o nej vedel, no nikdy ju nekontaktoval. Ona vlastne vyrastala v adoptívnej rodine niekde v Európe. Ale tak sa podobajú!"
"Hlavne na Tašu," uznal Dimitrij. "Videli ste tú zjazvenú tvár, nie? Keby tú jazvu mala na opačnej strane, myslel by som si, že Taša utiekla z vezenia a prišla sa Rose pomstiť za to, že ju odhalila." Lissa sa pri spomienke na Tašu zachvela. Taša sa zo začiatku zdala ako dobrá žena, ktorá im chce pomôcť. No nakoniec to bolo úplne inak. "Verím Christianovi, že to je jeho sestra."
Christian sa s Adrianom skláňali nad telom Christiny, ktorá nejavila žiadne známky života. Ležala pred nimi na zemi so zatvorenými očami a pootvorenými ústami.
"Christina? Christina, prosím ťa, ak nás počuješ, daj nám to nejako vedieť," prosil ju Christian. Poznal ju podľa fotiek, ktoré mu posielala jej adoptívna matka. "Si si istý, že si ten kôl nabil, Adrian?"
"Stopercentne," vydýchol a ani on nespúšťal oči z Christiny. Čo ak ju zabil? To by Christian pravdepodobne neprežil.
Christina sa zrazu zhlboka nadýchla a otvorila oči. Adriana od prekvapenia vydýchol, keď ju zbadal. Bola nádherná. A hlavne jej krásne žiarivé modré oči. Odľahlo mu, že ju naozaj zachránil a premenil späť na moroja. No jediné, čo ho znepokojovalo, bola jej ametystová farba, ktorá doslova žiarila. No bola orámovaná zlatou farbou. Čo znamenalo len jediné - Christina je užívateľka éteru.
"Ovláda éter," povedal Christianovi, no nezdalo sa, že by ho vnímal.
"Žije! Adrian, ďakujem ti." Adrian len mávol rukou a sadol si na zem. Oprel sa o stenu a snažil sa načerpať čo najviac sily na to, aby odtiaľto nejako vôbec odišiel. Pracovanie s éterom je vždy namáhavé. No dobre vedel, že stačí krabička cigariet, nejaký alkohol a zabudne na to, že ho niekedy éter takto vyčerpal. Znovu si bude žiť svoj bezstarostný život.
Potom sa všetko zbehlo strašne rýchlo. Dimitrij vzal Rose do náručia a odniesol ju do ošetrovne. Christinu zas niekto vzal do jedných z hosťovských izieb na akadémii, nech si oddýchne. Vraj sa s ňou pozhovárajú neskôr. Lissa musela ísť do bezpečia. A Adrian bol ešte stále mimo z toho, čo sa stalo.