Kapitola sedmá

Bol to najlepší víkend Juditinho života. Alex absolútne úžasne varil. V nedeľu ju pristihol pri pokuse o založenie požiaru v kuchyni (mala to byť praženica, bóže tak veľa sa nestalo) a jeho zdesený výkrik hovoril za všetko. Varenie prebral on.

A potom ho v nedeľu večer nasťahovali. Poznali sa iba necelé dva dni. No a? Keby Judit toto niekto pred týždňom povie, tak mu neverí. Nikdy by niečo také neurobila. A teraz je tu a pomáha Alexovi vykladať z auta škatule s vecami a odnášať ich do bytu s menovkou Judit Noel.

Ironické. Aby mala trvalý vzťah? A s mužom? Veľmi nepravdepodobné. Ale život je plný malých prekvapení.

"Máš zvláštne priezvisko." prehodil Alex ako vliekli tie škatule.

"Myslím, že po francúzsky to znamená Vianoce. Ale nie som si istá." niečo si uvedomila a otočila sa na Alexa. "Aké je tvoje priezvisko? Je to smiešne, ale nemôžem si spomenúť. Viem, že si mi to v bare hovoril, ale ....."

"Mark." To fakt? Alexander Mark. To znie ešte lepšie ako Bond, James Bond.

Vyšli do bytu a Alex zabuchol dvere nohou. Zložila náklad do obývačky a narovnala si kríže.

"Kde si býval predtým?" Prišiel čas si uvedomiť, že má v byte chlapa o ktorom nič nevie. A je jej to jedno. Mala by si dať vyšetriť mozog.

"Na mieste, kde to zďaleka nebolo také pekné ako tu. A ani také bezpečné."

Desivé. Ak si práve nasťahovala do bytu vodcu gangu tak sa rovno zastrelí (to by bol aký gang? super vypadajúcich nebezpečných vlkolakov s dokonalými zadnými partiami? to by si ich sem nasťahovala všetkých, ale museli by chodiť nahí, hej to by sa jej páčilo).

"Judiť?" ako dlho už na ňu hovoril? Dakedy nevníma, ďalší bod na zoznam čudná.

"Áno, zamyslela som sa, prepáč."

"Chcela by si sa zoznámiť s mojimi bratmi?" rodina? Och nie, toto nebude dobré. Nemá rada trápne rodinné obedy, kde ju matka dotyčného nenávidí a jeho otec jej škúli na kozy. Fuj!

"Ty máš bratov?" Začal sa na ňu vyškierať. Pravdepodobne jej bolo vidieť na tvári, že nie je nadšená (alebo si myslel že má tetanový kŕč).

"Nie sú to moji pokrvný bratia. Sú to skôr priatelia. Budú sa ti páčiť." potom nahodil výraz zraneného psíka alebo mačky alebo vačice, no proste malé zranené zviera.

"Tak dóbre, ale nik ma nebude kúsať alebo olizovať. Oňuchať ma môžu, ale len to!" ten výraz by Alexovi najradšej vymlátila z tváre. Buď kľudná. Neubližuješ ľuďom, zvieratám a tým, ktorí už príliš krvácajú (tí sa dorážajú, ha ha ha). Možno by som mu mohla vraziť, rýchlo sa hojí, nik by si to nevšimol. Nebude mlátiť ani vlkolakov, aj keď si to zaslúžia. Ale bude to ťažké.

"Neboj sa. Nič sa ti nestane."

"Ja sa nebojím o seba, ale o nich." Znova sa smial. Judit netušila prečo, toto myslela úplne vážne.

Zoznámenie s nimi (Gregory a Michael) naplánovali na pondelok večer. Deň na to, aby ho presvedčila, že to nie je dobrý nápad. Nebola úspešná.

Stretli sa v bistre, ktoré zároveň slúžilo aj ako lacná krčma. Bolo tu veľa dlakov rôznych druhov. Cítila ich, keď boli takto pokope vyžarovali ako jadrová elektráreň. Normálnych ľudí to odpudzovalo (pudová reakcia, ktorá ich mala chrániť).

Gregory sedel v boxe. Bol vyšší od Alexa. Dlhé ryšavé vlasy mal zopnuté to konského chvosta. Mal tmavo zelené oči, ktoré všetko okolo pozorovali. Bol krásny. Keby nechodila (a zároveň bývala s Alexom) tak by sa naňho vrhla ako hladný sup na kus zdochliny.

Niečo na ňom nesedelo. On nebol vlk. Tie oči....príliš ostražité, bol šelma. Bol tiger.

Sadli si.

"Gregory toto je Judit." kývol hlavou a podal jej ruku. Potriasla mu ňou. Pevný stisk, pestované nechty. Trafila sa, tiger. Celkove jeho vzhľad bol nadštandardne udržiavaný. Prepadla ju predstava Gregoryho pred zrkadlom ako si vytláča vyrážky. Takmer mu vyprskla džús do tváre.

"Je príjemné stretnúť Alexových priateľov. Aj keď som nečakala, že budú iného druhu." obaja na ňu vyvalili oči (keď fretke stupíte na chvost presne tak ich vyvalí aj ona).

"Judit, ako vieš že.....?"

"Je to vidno. Každý dlak má iné vyžarovanie. A citlivý ľudia sú schopní zachytiť ho a správne dešifrovať. A ináč čo robíš?" tie zmetené pohľady, vždy ich milovala.

"Patrí mi to tu." a okrem toho je gay. Aká škoda. Prečo musí hneď všetko vedieť. Už sa nebude ani tešiť. Na toto radšej narážať nebude, ostatní to asi nevedia a keby im to prezradí mohol by ju roztrhať na dvesto nesúvisiacich kúskov.

Poobzerala sa. "Pekné. Je to len pre dlakov alebo sem chodia aj ľudia?"

"Ľudia nás nemajú zrovna v láske." ozvalo sa spoza nich zavrčanie. Tohto ani nemusela vidieť a vedela, že je to vlk.

Michael mal nakrátko ostrihané hnedé vlasy a hnedé oči. Bol to ten vysoký snedý typ, na ktorom je všetko hnedé (hmmmm..... na to ani nemysli, ty prasa).

Podal jej ruku ako lopatu. Mal dobré dva metre a bol to čistý kus heterosexuála plný testosterónu.

To sa na vlkolakov menia len samí sexi chlapi?

Sedeli tam dobrú pol hodinku. Rozhovor viazol a jediné k čomu dospeli bolo to, že im musela nadiktovať telefónne číslo a adresu, to sa Judit vôbec nepáčilo, ale za odmenu dostala tie ich (na čo jej asi tak budú, to im má posielať vianočné pozdravy alebo čo?).

Potom sa Alex zdvihol a rozlúčili sa. Z celej tej stretávky bola zmetená. To bol schvaľovací ceremoniál alebo čo? Keď vychádzali z baru, veľa hláv sa za nimi otáčalo. Čo tam bolo také zaujímavé? Asi im len dobre voňala.

Gregory sa na Michaela prenikavo zahľadel. "Čo si o tom myslíš?" Michael si dal hlt piva a začal otáčať fľašu v rukách. "Označila si ho. Neviem ako to urobila. Nie je to možné. To si o tom myslím."

"To dievča nie je človek."

"Nie, to nie je. Ale nemám ani potuchy čo by mohla byť zač. Cítim problémy." Michael sa znova napil. Gregory prebehol pohľadom po podniku: "Všetkých to k nej priťahuje. Ňuchali."

Michael sa rozosmial nad Gregoryho znechuteným pohľadom. "To ma podrž! Po dvadsiatich piatich rokoch ťa prvý raz priťahuje žena!"

Gregory sa naštvane naklonil nad stôl a stíšil hlas. "Preto hovorím, že to nie je normálne. Alex je do nej zabuchnutý ako šteňa." zas prebehol celý podnik "Toto sa nebude páčiť nikomu ak príde na boj."

"Chcela by si niekam ísť?" Alexov hlas ju vytrhol zo zamyslenia.

"Neviem, ty chceš?"

Pokrčil plecami "Ani nie. Aj tak sa musíme ešte o niečom porozprávať a radšej by som to urobil doma ako v bare."

Donútil ju k úsmevu. "To sa bojíš, že ti otrieskam fľašu o hlavu?"

Teraz sa usmieval aj on. "Tak trochu, si impulzívna." Ona je impulzívna? Teraz dokázal, že ju nepozná. Nie je impulzívna. No, možno má aj trochu pravdu, nie nemá, pravdu má vždy ona. (Pravidlo číslo jedna: Judit má vždy pravdu. Pravidlo číslo dva: Ak aj pravdu nemá platí pravidlo číslo jedna.)

Počkať, počkať. Až teraz si uvedomila, že jej byt označil za "doma". To je dobre nie? Alebo jej chce povedať, že to sťahovanie bola chyba a má v pláne odísť.

Dnes varila ona (po ceste kúpili čínu). Vytiahla taniere a vysýpala na ne obsah krabičiek. Alex sa zatiaľ prechádzal po kuchyni ako zviera chytené do pasce. Mala by mu povedať o tom čo je zač? Radšej si počká na to čo jej chce oznámiť on.

"Nesadneš si? Dnes som neskutočne chutne navarila." zvalil sa a smutne na ňu uprel pohľad. Začal sa rýpať vidličkou v rezancoch. To už sa nedalo vydržať. "Mal by si mi to už povedať. Nechcem byť otravná, ale pohľad na teba je deprimujúci." Na okamih zavrel oči.

"Pozri, ak si myslíš, že sme to s tým sťahovaním prehnali tak to chápem. Nemusíš tu bývať, keď nechceš. A ak to celé považuješ za chybu....Ja, chápem aj to. Už som veľká a nebudem po tebe vrieskať ani na teba nezaútočím nožom, takže...."

"O čom to rozprávaš?"

"Podľa tvojho správania som usúdila, že si si toto rozmyslel." ukázala rukou po kuchyni.

Vážnym hlasom povedal: "Nerozmyslel, ale bojím sa, že ma vykopneš, keď ti poviem pravdu."

"Pravdu o čom?" položila vidličku do taniera a naklonila sa k nemu cez stôl.

"O mojej práci." pokiaľ si pamätala, spomínal, že pracuje pre nejakého veľkého podnikateľa. Bolo to ako z filmu, teraz na ňu vyklopí, že je tajný agent alebo nájomný vrah a ona s ním nikdy nebude v bezpečí. Bezprostredne potom do ich bytu vpadne banda zahraničných agentov a pokúsi sa ich zabiť alebo uniesť a mučiť kvôli informáciám. Oni im však uniknú a bude nasledovať naháňačka centrom mesta v autách pričom budú po sebe páliť.

"Si tajný agent? Nie, počkaj, si nájomný vrah." čakala na vtrhnutie do bytu, ale nič sa nestalo. Škoda, tešila sa. Ale aspoň vylúdila na Alexovej tvári úsmev.

"Nie som." vydala sklamané povzdychnutie a žmurkla "Ide o toho, kto ma zamestnáva. Mala by si to vedieť, aby si sa rozhodla, či ma stále ešte chceš."

Jeminkote aj keby preparuje zvieratá tak po ňom skočí a priviaže si ho o posteľ. Čo s tým robí také obštrukcie.

"Ja....ten podnikateľ pre ktorého pracujem. On je....je....je to upír."

Toto teda nečakala.

"Máš svoju prácu rád?"

"Áno."

"A robíš ju dobrovoľne? Nevydiera ťa a nenúti robiť to, čo by ti bolo nepríjemné?"

"Vykonávam len to čo chcem."

"Tak potom tam nevidím problém." zhrnula to a nabrala si rezance. Pri druhom súste zaregistrovala jeho neveriaci stuhnutý výraz. Zamávala mu rukou pred očami: "Zem volá Alexa. Haló? Si tam?"

"Tebe to nevadí?"

"Nie, ale ak chceš môžem začať hystericky vykrikovať a gúľať očami."

"Ty si neuveriteľná! Poviem ti že som vlkolak a nepohneš ani jediným svalom na tvári. Oznámim ti, že vykonávam absolútne nelegálnu činnosť a ty si len spokojne ďalej večeriaš." urobil rukami bezmocné gesto.

"Pozri Alex, ja mám jednoduchú životnú filozofiu. Nič by mi nepomohlo, keby som sa zrútila alebo ja neviem išla si do kútika rezať žily. Nevadí mi to. A ak to nevadí tebe a si spokojný, je všetko v poriadku. Nebudem ťa do ničoho nútiť a to isté očakávam od teba." pokrčila pleciami a nabrala by si jedlo, keby ju v tom momente Alex nezdrapil zo stoličky a začal bozkávať.

Zahrkali v nej všetky kosti a zaúpela.

"Prepáč." Alex zovretie uvoľnil, ale stále ju držal v náruči. "Milujem ťa Judit, milujem."

Toto ju prekvapilo. "Aj ja teba." pristihla sa ako sa priblbnuto usmieva. Čo sa to s ňou deje? Ona je drsná a neporaziteľná bytosť. Neusmieva sa ako retard.

Neprišiel teraz čas, aby mu oznámila, že je podozrivá vo veci úmrtia niekoľkých krv cicajúcich príšer? (podľa terajších zákonov ste boli oprávnený takúto bytosť odstrániť pokiaľ vás alebo vašich blízkych ohrozovala na živote. Upíri ešte neboli plnoprávnymi občanmi, ale schyľovalo sa k veľkým zmenám, čo by znamenalo, že ak jej preukážu, že ich zabila bez dôvodu, dostane trest smrti. Jupííí)

"Keď máme dnes ten večer pravdy. Aj ja ti musím niečo povedať."

Opatrne ju zložil na zem. "Čo také? Nakoľko som videl každý kúsok tvojho tela, nie je tu nič o čom by som nevedel."

Veľmi vtipné, len mi zostáva dúfať, že to nebude on, kto dnes ujde s panickým vreskom.

"Nie som človek. Teda nie tak úplne. Na to si prišiel už sám." Judit si sadla a uprela pohľad na okno. Vracala sa do minulosti a premýšľala čo mu môže povedať. "Pred pár rokmi ma niečo napadlo, z toho mám tie jazvy. Nik si nemyslel, že by to mohlo mať nejaké následky, ale..." pred očami sa jej zjavovali záblesky minulosti: podlaha plná krvi, ona zvíjajúca sa na nemocničnom lôžku zaplavená krvou a ukrutnou bolesťou. "Po čase sa prejavilo, že dokážem ovládať bytosti prostredníctvom svojej krvi. Ak ich donútim napiť sa, čo i len kvapku, môžem ich ovládnuť, môžem ich donútiť robiť veci, ak im rozkážem zomrú. Pre upírov je moja krv zároveň lákavá a toxická, akonáhle sa jej dotknú, pôsobí v ich tele ako prudký jed a behom pár hodín podľahnú."

Alex na ňu neveriaco pozeral, nevedel čo si o tom má myslieť. Pokračovala nech to má radšej za sebou rýchlo. Obrazy pred jej očami sa mihali, tváre tých čo zabila (a každý jeden z nich si to zaslúžil). "Najzábavnejšie na tom je, že nejde o krv kolujúcu v mojom tele, aj keď neviem ako by tá mohla pôsobiť na pijavice. Moje telo dokáže krv vytvárať, ja ju dokážem vytvárať."

Otočila sa od okna k Alexovi. Nepovedal ani slovo len ju sledoval. Natiahla k nemu dlane. V strede sa asi dva centimetre nad spojenými rukami objavilo niekoľko kvapiek krvi. Zlievali sa pokiaľ nemala plné ruky akoby držala nejakú neviditeľnú misku. Oči sa mu leskli. Videla, ako ho jeho telo nabáda napiť sa z jej rúk. Vstala a krv vyliala do umývadla a spláchla to vodou. Vybrala jeden nôž zo stojana a znova si sadla za stôl. "To nie je všetko. Okrem toho sa rýchlo uzdravujem." a skôr než by stačil mrknúť si vrazila nôž do ruky položenej na stole. Alex vykríkol a skoro prehodil stôl ako sa k nej vrhol. Úsmevom ho zastavila a nôž si z ruky vytiahla. Kurva, to bolelo, mala by prestať robiť takéto veci. S otvorenými ústami jej držal ruku a pozoroval ako sa bleskurýchle hojí, dokonca dokázala zabrániť krvi, aby vytiekla von. "Nemôžem sa nakaziť lykantropiou, som odolná voči démoniemu kusnutiu a väčšine očarovaní. Bežná chrípka ma však dostane do postele aj na týždeň, zaujímavé.... Ide o to, že neviem ako by mohla táto krv pôsobiť na teba. Môže ťa tiež zabiť. A ja, jednoducho, niekedy to nejde ovládnuť a doslova to zo mňa vytryskne. Ak sa niekde nablízku nachádza upír, moje telo na to jednoducho zareaguje v snahe zachrániť ma a nemôžem tomu zabrániť. Ak mám nočné mory môže sa to stať tiež." uvedomila si, že zviera Alexove ruky ktoré mal položené na jej stehnách. Kľačal pred ňou a mal na tvári absolútne oddaný pohľad. Nemôže s ním byť. Je príliš dobrý. Čo ak mu ublíži? To by neprežila.

"Ja len chcem byť k tebe úprimná, tak ako si bol ty ku mne. A ak budeš chcieť odísť, tak to pochopím." nemá dôvod, aby svoj život strávil s mutantom, maniakom, vražiacim psychopatom, lebo to všetko ona bola. Skrývalo sa to tam a čakalo, kedy sa pôjdu spolu hrať von.

"Pamätáš si čo som ti povedal pred chvíľou?"

"Že ma miluješ." na to nezabudne.

"A boli v tej vete nejaké podmienky?"

"Neboli."

Usmieval sa ako sa postavil, zdvihol ju zo stoličky a zamieril smerom do spálne: "Pozri Judit, ja mám tiež jednoduchú životnú filozofiu."