Kapitola pátá

V noci bolo hrozne teplo. Mala všetky okná otvorené, ale aj tak sa varila. Zlodejov sa nebála, na štvrté poschodie nevyšplhá hocikdo a spiderman ževraj nekradne.

Od rána sa snažila urobiť si náladu na večer. Mohol by sa pritrafiť náhodný sex a to by bol aký fajn víkend potom. Soboty boli deprimujúce, nie ani neboli keď chodievala cvičiť a zabávať sa s priateľmi, ale keď ste deň predtým vykuchali človeka, tak sa vám deprimujúce zdali.

Predtým než sa navliekala do večerného oblečenia (vyzerám ako štetka a som na to pyšná) prezrela si pred zrkadlom chrbát. Ťahali sa cezeň len tri dlhé jazvy nič iné. Schopnosť uzdravovať sa bola super. Rok strávený v nemocnici až taký super nebol. Ani to, keď grcala krv na všetkých okolo. Nie teraz na to myslieť nebude. Dnešok si nepokazí.

So Simonou sa stretla pred ich obľúbeným barom. Bola tam ešte s niekoľkými dievčatami. Boli asi tak dvoje Martiny v predstihu. Celkom dobre sa zabávali. Niektoré mali otázky ohľadne toho čo sa stalo s "tým super žrebčekom" (fakt to tak povedala, ale k jej dobru mala už asi dve promile) ale dali sa ľahko odbiť.

Potom museli prebrať všetkých chlapov, ktorý prešli ich životmi. Aj tak to boli len mizerné pijavice, ktoré z nich vycicali životnú energiu a potom zmizli (a niekedy aj s ich elektronikou). Radšej ich zatiahla na parket. Vtedy nemôžu žvatlať tie svoje nezmysli typu:

"Aj keď ma hrozne zranil, stále k nemu niečo cítim." Judit bola zástancom teórie Najlepšie ho vykastrovať, bastarda. V určitých otázkach bola vskutku radikálna.

A vtedy jej padol do oka. Nižší, blond vlasy po ramená, modré oči a svaly, pre ktoré by väčšina chlapov vraždila aby ich mala.

Bola dosť ožratá, to znamená, že teda aj o dosť odvážnejšia. Len tam tak postával na boku. Vlastne jej ani nenapadlo, že môže byť zadaný, ale aj keby sa na ňu vrhne nejaká ženská s nepopierateľným vlastníckym právom je jej to jedno. Nič sa ho neopýtala len ho vtiahla do tanca. Potom šli k baru a vlastne si už ani nespomínala čo všetko hovorili a hlavne vypili. Nikdy moc nepila, a ani by nemala, bude grcať, ale toto sa vyvíjalo fakt sľubne.

Aj on už bol dosť opitý. Pobozkal ju. Jeho pery mali záhadnú príchuť. Niečo iné a tajomné, opojné.

Bozky boli čoraz nástojčivejšie a jeho jazyk asi vymyslel nejaké nové polohy lebo toto ešte nezakúsila. Nútilo ju to myslieť čo by mohol jeho jazyk dosiahnuť aj na iných miestach jej tela. Jeho ruky po nej blúdili a rozpaľovali ju tak, ako ešte nikdy. Nemohla sa ho nabažiť, musela ho mať, každý kúsoček jeho tela.

Ako jej naklonil hlavu na stranu aby sa dostal ku krku. Všimla si, že po nej Simona pokukuje, tiež tam mala nejakého chlapa, ale Juditin vyzeral omnoho lepšie. Kývla jej na znamenie a potom preniesla tú osudnú vetu: "Nepôjdeme radšej ku mne?" Obyčajne si takto chlapov domov nevodila, ale bolo jasné že niekde skončia a ak si to chcela poriadne užiť, tak radšej doma ako na neznámom mieste, kde sa neuvoľní.

Po tom ako vpadli do jej bytu, už nebol čas na myslenie. Bolo to čo robí správne? Úplne cudzí chlap v jej byte? Mozog hovorí nie, hormóny áno. Dnes počúvneme hormóny.

Pozadu padli na posteľ. Začala z neho strhávať košeľu, nebola príliš citlivá k jeho oblečeniu, ale to sa nedalo povedať ani o ňom. Počula trhanie, ale nevedela identifikovať čo to mohlo byť.

Ich telá boli totálne rozpálené, sústredila sa na sanie jeho krku pokiaľ sa on snažil rozopnúť si jeansy. Prevrátil ju na chrbát a venoval sa jej bradavke kým blúdil rukou smerom ku krajkovaným tangám. Bola úplne vlhká, ruky mu zabárala do vlasov. Boli tak jemné.

Natiahla sa a zo zásuvky vybrala kondóm. Nebrala antikoncepciu, nemusela pretože zostala neplodná, ale aj tak syfylis či kvapavka - to nie je príjemné.

Prechádzala mu rukami cez dokonalý chrbát, kým si ho navliekal. Bola veľmi spokojná. Mal tú správnu veľkosť. Nebol dlhý meter, ale stále ten vyšší priemer.

Nemali čas na nejaké premyslené polohy. Klasický misionár je v takýchto chvíľach najlepší.

Tesne predtým ako do nej vnikol, sa zastavil a trochu odtiahol.

"Čo sa deje?"

"Musím ti niečo povedať." Preboha teraz? To ako myslí vážne? Prišiel čas na jej tri otázky ináč sa to zle skončí. Znásilní ho a nebude sa pýtať.

Neprestávala ho hladiť a prechádzať po ňom perami:

"Si gay?"

Zostal skutočne zaskočený. "Nie, nie som"

"Máš nejakú pohlavne prenosnú chorobu alebo niečo podobné?"

Teraz bol fakt zmetený. "Nie."

"Ubližuješ deťom alebo malým zvieratkám?"

"Nie, preboha, nie"

Obtočila si okolo neho nohy v dosť významnom geste. "Tak potom neviem o ničom, čo by nám v tomto bránilo." A ďalšie jeho argumenty umlčala svojimi ústami.

Najprv do nej vnikol pomaly, váhavo. Čakala, že potom sa trochu odviaže, ale stále sa správal ako by ju mohol rozbiť.

Silnejšie ho obomkla nohami a prešla mu nechtami po chrbte: "Rýchlejšie"

Potom mu ponúkla svoje vnútro a on stratil zábrany. Vnikal do nej rýchlejšie, drsnejšie, ich prepletené telá sa mihali v divokom tanci sexu.

Pomaly sa začínala približovať k tomu bodu, ale skrz jeho prírazy zacítila, že už bude. O malý okamih vyvrcholil. S prudkými trhnutiami sa urobil. Už bola tak blízko.

Prekotúľal sa na bok, aby sa na ňu nezvalil.

Pár okamihov len tak ležali a prechádzali si navzájom rukami po tele. Už trošku vytriezvela, ale stále neverila, že má v posteli takéhoto chlapa. Bol to najúžasnejšie čo kedy videla, čoho sa dotkla.

Zablúdil jej k podbrušku, kde sa trošku zdržal, a potom prešiel na pravé stehno. Ako nahmatal jazvu stuhol. Stuhol úplne ako socha. Zrazu mala pocit, že by mu to mala vysvetliť. Veľa ľudí čo videli jej jazvy si ich mýlilo s vlkodlačími kusnutiami. Boli potom z toho fakticky vystresovaní, mali dosť smiešny výraz tváre.

"Pred pár rokmi ma napadol pes. Nie som nakazená. Nemáš sa čoho báť." povedala to ľadovým hlasom, lebo sama bola zrazu vnútri úplne ľadová. Neznášala akúkoľvek diskrimináciu či už vlkodlakov, polodémonov, elfov, sirén a ostatných čo nemohli za to čo sa s nimi stalo alebo ako sa narodili (okrem tých odporných pijavíc, vďakabohu ich každý mohol podľa zákona odstrániť) ona si svoj osud tiež nemohla zvoliť.

Znovu jej jemne začal prechádzať po jazve, vstrebával každú jej nerovnosť.

"Na to som nemyslel." Ha ha ha jasné a ja ti mám aj uveriť, som malá, ale nie blbá.

Opätovne šmejdil rukou hore a dole. Potom jej zašepkal do ucha: "Čo keby sme sa šli navzájom umyť. Hm? Páčilo by sa ti to?" Keby ty len vieš ako.

Mala veľkú vaňu. Bolo to nadovšetko praktické v mnohých ohľadoch (slovo praktické sa jej v živote opakovalo dosť často). Pekne pomaličky sa navzájom namydlili a postupne pooplachovali. Mal absolútne dokonalé telo. Nebolo na ňom jediné znamienko alebo jazvička. Len jemnunké drobné pehy na pleciach.

V momente, keď sa zohla aby sa mu nežne dotkla jazykom bradavky, prešiel jej prstami cez jazvy na chrbte. Spôsob akým to urobil vyslal elektrický impuls celým jej telom a zasiahol tie najcitlivejšie časti. Rozhodne to zasiahlo aj jeho. Začal mohutnieť a tvrdnúť. Tentokrát to bude mať pod kontrolou ona.

S rukami okolo jeho krku naň vysadla. Opretý o stenu vane, ruky silne obkrútené okolo jej pása. Začala sa pohybovať. Presne, rytmicky. Ovládala každý pohyb. Ich vlhké telá narážali proti sebe, otierali sa. Voda okolo nich vírila. Zvrátila hlavu dozadu a z krku jej vyrážali stony rozkoše. Blížila sa k vrcholu. V momente, keď sa všetko zastavilo a ona bola katapultovaná do inej dimenzie z nejakého pudu ktorý vzišiel niekde z hĺbky duše sa mu zahryzla do ramena. Ale poriadne. V momente, keď sa jej zuby zaborili do jeho mäsa sa urobil.

Zrútila sa naňho a zhlboka dýchala. Ešte nikdy nezažila niečo takéto. Áno, mala už orgazmy, ale toto bolo niečo úplné iné, takto sa doteraz nespravila. Bolo to úžasné. Dokonalé naplnenie, mala pocit akoby sa dotkla podstaty vesmíru.

Zdvihla pohľad k Alexovi a ich oči sa im stretli. Niečo sa tam vzadu hýbalo a Judit nevedela čo to bolo.

Po kúpeli spokojne sedeli v kuchyni. Bola plná energie a Alex tiež. A ako sa ukázalo bol perfektný kuchár. Ona vie uvariť tak maximálne čaj. To je vrchol jej kuchárskych schopností.

Boli štyri hodiny ráno, tak by to mohli nazvať skorými raňajkami.

Sedela pri stole v župane a pozorovala hru svalov na Alexovom chrbte. Okolo pása mal omotaný uterák a otáčal omelety. Mohlo by to byť lepšie? Hej, keby tie omelety otáča nahý. Možno by to mohla zariadiť. Zozadu sa k nemu potichu prikradla a jemne mu zbehla prstami po chrbtici. Nezľakol sa, musel cítil, že sa za ním plýži. Pod jej prstami sa prehýbal. Vo vzduchu cítila jeho narastajúce vzrušenie ako statickú elektrinu.

Otočil sa k nej: "Už je to hotové." Rukou zablúdil pod župan a jemne jej hladil zadoček.

"Hmmm." vydával zvláštne vrnivé zvuky. Už len ich zvuk spôsoboval malý orgazmický zážitok. Vychádzalo to odniekal z hĺbky jeho hrdla. Už mal pod županom obidve ruky.

"Vieš čo by som si naozaj dal? Malý predkrm." zamrmlal s neuveriteľne hriešnym úsmevom. Zdvihol ju ľahko ako pierko. Položil ju na stôl a rozviazal jej župan. Ústami jej prešiel od krku cestičkou medzi prsiami, po brušku až sa zastavil na jej vrcholku. Pomaly po ňom prechádzal perami zhora až úplne dole. Láskal ju jazykom. Vyhľadával tie najtajnejšie zákutia jej tela. Potom zrazu jazykom vnikol do nej až zalapala po dychu. Stále dychtivejšie nasával jej horúce vnútro. Jeho prsty zablúdili k jej vrcholku a dopriavali jej ešte väčšie potešenie.

Telo sa jej zmietalo na stole v záchvevoch rozkoše. Ruky mala zaborené v jeho hebkých vlasoch. Znova sa blížila k tomu bodu keď už nič nebude existovať. Srdce jej bilo ako splašené. Inštinktívne vysunula panvu vyššie, aby sa dostal priamo k jej jadru.

Bezmocne sa šklbala a vydávala stony toho najvyššieho pôžitku. Musel ju oboma rukami chytiť za boky aby mohol dokončiť toto mučenie potešením. Bolo to až trýznivé. Nespoznávala samú seba. Ruky zvierali okraje stola, pot zmáčal každý centimeter jej pokožky a krik vychádzajúci z hrdla volajúci všemocného aby ju oslobodil.

A vtedy to prišlo. Neviditeľná ruka ju odtrhla od tela a ona sa vznášala v inom vesmíre. Keď sa vrátila späť do svojho tela, uvidela Alexa týčiaceho sa nad ňou. V tom momente si uvedomila čo sa zmenilo. Odovzdala sa. Úplne sa odovzdala tomu neznámemu mužovi. Vydala sa mu na milosť. To sa doteraz ešte nikdy nestalo.

Ako si to uvedomila hrozne očervenela. Chcela si sadnúť a zahaliť sa. Mala pocit, že mu neodhalila svoje telo, ale svoju dušu. Urobila zo seba kravu, hej presne tak sa cítila. Nevedela prečo, bolo to úplne mimo jej chápania.

Chcela sa pohnúť, ale Alex sa nad ňu sklonil (v očiach mal taký zvláštny výraz) a pohladil ju po líci: "Si nádherná." A ona mu vtedy uverila. Áno, bola nádherná.