4. kapitola

Keď agent Wilkins navrhol, že on a Jack zavezú Cameron domov, Cameron neochotne súhlasila. Tak moc túžila byť čo najďalej od Jacka, nechcela aby si myslel, že jeho postoj ju dostane.  Sedela na zadnom sedadle Wilkinsovho auta – aspoň predpokladala, že to bolo Wlkinsove auto, pretože bol ten, čo riadil a nedokázala si predstaviť Jacka ako vlastní Lexus – oprela si hlavu o chladné koženné sedadlo a zadívala sa von z okna. Bola zavretá v tej hotelovej izbe tak dlho, že jas svetla bol nepríjemny a neskutočný, keď vyšla po prvý krát von. Bolo skoro poludnie, čo znamenalo, že už je tridsať hodín bez spánku. Pochybovala, že starbucks ju ešte udrží.  Cítila upokojujúci pohyb auta a odvrátila sa od okna. S hlavou opretou o zadné sedadlo, pozorovala mužov sediacich pred sebou cez polo zavreté viečka. Jack Pallas.

Mohla sa smiať nad tou  iróniou, keby nebola tak sakramensky unavená. A tiež, ako všeobecné pravidlo, keď zistila, že by bolo rozumné, aby sa zdržala podivného smiechu pre seba, keď sedela v aute s dvoma agentami FBI – jeden z nich jej už vôbec neveril s takou intenzitou, ktorá bola hmatateľná. Nie že by bola Cameron prekvapená, že to tak Jack ešte cítil. Spomínala si, až príliš dobre na pohľad v jeho tvári, keď mu povedala, že nemieni predložiť obvinenia v prípade Martino.

Bolo to pred tromi rokmi, neskôr v piatok popoludní. Skoršie v ten deň, bola pozvaná na stretnutie z jej šéfom Silas-om Briggs-om právníkom  americkéj prokuratúry pre severný okres Illinois. Povedal jej, že chce hovoriť o prípade Martino, a ona predpokladala, že budú diskutovať o obvineniach, aby mohli  pokračovať v pláne sledovania proti rôznym členom organizácie Martino. Čo jej Silas povedal ju šokovalo. „Rozhodol som sa proti podaniu obvinenia“ vyhlásil. Hneď povedal, akonáhle sa posadila, ako keby sa chcel dostať rýchlo cez ich rozhovor. „Proti Martinovým mužom alebo proti nemu samému?“ opýtala sa Cameron, za predpokladu, že na prvý pohľad sa zdalo, že Silas spravil dohodu o imunite s niekým alebo s niekoľkými ľuďmi – výmenou za ich svedectvo.  „Proti všetkým“ hovorí Silas v tejto záležitosti vecne. Cameron sedela v kresle, potrebovala chvíľu na spracovanie.  „Vy nechcete podať žiadne obvinenia?“ „Uvedomujem si, že ste tým prekvapená.“ To je znehodnotenie roka. „FBI pracuje na tomto prípade viac ako dva roky. So všetkými informáciami zhromaždenými od agenta Pallasa máme dostatok dôkazov, aby sme zavreli Martina po zvyšok jeho života. Prečo by sme ho nemohli žalovať? “ „Si mladá a dychtivá, Cameron,  a som rád, že taká ste. Je to jeden z dôvodov, prečo som vás zobral, čo najďalej od Hatcherová a Thorn“ hovoril Silas, vnútroštátnej právnickej firmy kde pracovala predtým ako prišla do štátnej americkej prokuratúry. Cameron zdvihla ruku. Je pravda, že bola pre túto prácu nová a rozhodne horlivá, ale mala štyri roky skúšobnej praxe ako civilná advokátka, než sa stala zástupcom. Avšak, ak si Silas nemyslel, že ona bola pripravená, nechcela, aby jej hrdosť stála v ceste. „Vydrž Silas. Ak je to preto, že si nemyslíte, že mám dosť skúsaností pokúšať sa o tento prípad, potom stačí, aby ste ho dali niekomu inému. Iste budem trošku netrpezlivá, tak budem pravdepodobne v depresii a drasticky chodiť okolo kancelárie deň alebo dva, ale ja sa z toho dostanem. Sakra, ja aj ten komu pomôže povýšenie v prípade a ....“ Silas ju stopol. „Nikto v tomto úrade nejde podať obvinenie. Perióda. Som okolo toho už dosť dlho, aby som vedel, že súd rýchlo vyústi do dvoch vecí : mediálny cirkus a čierna zasraná diera  v systéme vlády Spojených štátov. Myslite si, že máte dostatok dôkazov, ale len počkajte : potom čo otvorene vyhlásia vojnu na Martiniho, budete svedkami preklepujúc si vás alebo horšie , záhadne zmiznete alebo zomriete – a predtým než sa nazdáte, budete dva týždne na súde bez  štipky nezvratných dôkazov, aby ste podložili všetky sľuby, ktoré ste vykonali na porotu vo svojom úvodnom vyhlásení.“  Cameron vedela, že by sa pravdepodobne v tomto bode stiahla, ale nemohla si pomôcť. „Ale svedectvo agenta Pallasa je dostatočný dôkaz, aby...“ „Agent Pallas videl mnoho vecí, ale naneštastie jeho utajenie  bolo odhalené príliš skoro,“ prerušil ju Silas. „A keď som určite ocenil dva roky, ktoré strávil vyšetrovaním tohto prípadu, ak pôjdeme do obvinení a my ich nepresvedčíme, padne vina na nás – nie na agenta Pallasa alebo na niekoho ďalšieho z FBI. Nie som ochotný riskovať svoj úrad.“ Teraz Cameron zostala ticho. Roberto Martino a jeho príslušníci boli zodpovedný za takmer jednu tretinu obchodov s drogami v meste Chicago, ktorý perú ich peniaze prostredníctvom dvadsiatich falošných spoločností, vydieraním, podplácaním a vyhrážaním každého, kto sa im dostal do cesty. Nehovoriac o tom, že zábijali ľudí. Ísť po zločincoch ako bol Roberto Martino bol v prvom rade dôvod, prečo sa stala členom amerického zastupiteľstva. V temnej dobe okolo vraždy jej otca, toto  rozhodnutie bola jedna vec –prínosom bola podpora od Collina a Amy, ktorý ju držali poháňanú vpred a sústredenú. Všeobecne sa jej páčilo pracovať v ich starej firme. S jej otcom, ktorý bol policajný úradník, a jej matka pracovala ako súdny spravodajca, kým sa rozviedla s Cameroniným otcom a vydala sa za pilota, ktorého stretla počas zloženia zálohy prepisu (v rozvodovom prípadie, nič menej), jej rodina si rozumie celkom dobre. Ale oni rozhodne  neboli bohatý. Pretože to, že Cameron ocenilila nezávislosť a bezpečnosť, ktorá prišla s 250 000 dolárovým platom, ktorý zarobila v jej štvrtom roku súkromnej praxe.  Jej otec bol hrdý na jej úspechy. Ako sa Cameron naučila znovu a znovu od policajných úradníkov, ktorí vyjadrili sústrasť na otcovom pohrebe, že sa zrejme neustále chvastal jeho partnerovi a ďalším policajným priateľom o jej úspechoch. Ona by zostala v blízkosti jej otca a na jeho strane rodiny, keď sa jej rodičia rozviedli – potom čo sa jej mama presťahovala na Floridu s jej novým manželom, ktorý odišiel z leteckej spoločnosti krátko potom, čo Cameron vstúpila na právnickú fakultu. Jeho smrť ju zasiahla natvrdo. Jedného neskorého popoludnia počas Cameroniného štvrtého roku vo firme, kapitán mal na starosti otcovú smenu jej zavolal do prace s vážnymi slovami, že niekto z členov rodiny sa musí ihneď dostaviť do nemocnice. V tom čase, odišla zúfalo cez dvere na pohotovosť, bolo to príliš neskoro. Stála strnulo v súkromnej izbe, tak jej kapitán povedal, že jej otec bol zastrelený drogovým dílerom, keď reagoval, oni verili, že to bude iba  rutinná návšteva na domýce nepokoje. Po prvých pár týždňov po otcovej smrti cítila...šedá bola slovo ktorým to popisovala, keď sa Collin pýtal ako sa drží. Ale potom sa spamätala a vrátila sa späť do firmy. V mnohých zmysloch, vedela ako bol na ňu otec hrdý za jej tvrdú prácu, čo jej robilo prácu jednoduchšou, keď vedela, že chcel, aby išla ďalej v jej kariére čo najdalej ako len mohla. Ale niečo tomu chýba. Štyri týždne po pohrebe, bola na súde, keď zistila čo jej chýb. Čakala na argumentáciu ako dôkazný návrh, akonáhle by to vyzeralo dôležité, ale po otcovej smrti sa cítila zanedbateľná. Potom súdny reportér ju zavolal k prípadu.

Spojené štáty verzus Markovitz. Jednoduchý zločinec – pripád  držania strelnej zprane. Vypadalo to jednoduché, nič okázalé, návrh na potlčenie dôkazov predložených žalobou. Procedurálny pohyb bol podobný ako jeden z Cameroniných naplánovaných argumentácii v ten deň, tak venovala pozornosť, chcieť poukázať a náladu sudcu. Po krátkom prednese, sudca rozhodol v prospech vlády a Cameron videla výraz spokojnosti v očiach asistenta amerického advokáta. Po zabití jej otca, necítila ani raz  rovnaký pocit uspokojenia. Ale ráno, keď videla žalovaného vyvedeného zo súdnej siene s putami a oranžovou kombinézou, mala pocit ako by niečo dosiahla bez ohľadu na to aké malé víťazstvo to bolo. Spravodlivosť bola dosiahnutá. Muž, ktorý zastrelil a zabil jej otca bol tiež zločinec. Možno, že ak by bolo viac vykonané, možno, že ak by nebola na ulici zbraň, možno keby nebol na ulicich ... Mohla by niečo urobiť, uvedomila si.  

Ten istý týždeň požiadala o pozíciu asistenta amerického advokáta. Akákokoľpolitika, ktorá častoprišla do hry s vládnymi prácami.   Zatiaľ čo sedí oproti Silasovi, diskutujúc o jeho dôvodoch na stiahnutie Martinovho prípadu, uvedomila si, že advokátska americká kancelária nebola výnimkou. Mohla hádať, čo bol Silasov skutočný problém : jednoducho povedané, nechcel riskovať svoj krk a potencionálne stratiť proces, ktorý by vzťahovala všetky národné noviny, televíziu a rozhlasové stanice. Prekvapilo ju jeho rozhodnutie.A frustrácia. Znechutená myšlienkou, že niekomu ako Roberto Martino bolo umožnené pokračovať ďalej v biznise ako zvyčajne. Ale nanešťastie, ak plánovala odovzdať jej miesto asistentky americkej prokuratúry priamo na mieste tu a teraz, mala zviazané ruky. Bola vo funkcii len jeden rok – otvorene napadá jej šéfa takýmito otázkami by nebol najmúdrejší ťah ak chcela zostať zamestnaná zločin-bojovník. Nechala si svoje myšlienky pre seba. „Dobre. Žiadne obvinenia.“  Mala dieru v žalúdku, keď hovorila tie slová nahlas. „Som rád, že ste to pochopili“ povedal Silas s kývnutím na schválenie. „A je tu ešte posledná vec : Nemal som možnosť hovoriť s niekým v úrade o tomto. Niekto to potrebuje povedať agentovi Pallasovi  a ďalším, že sme stiahli prípad Martino. Myslel som si, pretože sa zdá, že s ním vychádzate, mali by ste to byť vy. “ Teraz to bol rozhovor s ktorým nechcela mať nič spoločné. „Myslím, že by to mohlo byť vhodné, ak by to agent Pallas počul priamo od vás, Silas. Najmä s ohľadom na všetko, čím si prešiel v tomto prešetrení.“  „Robil svoju prácu ako agent FBI. Niekedy takto veci dopadnú.“  Znenie z jeho tónu znamenalo, že diskusia už nie je dlhšie otvorená, Cameron prikývla. Nebola si istá, verila si keď hovorila v tomto momente, nedbalo. Silas jej hladel do očí. „A len tak mimochodom sme na rovnakej strane, jediná vec, ktorú FBI potrebuje vedieť je, že nebudú vznesené žiadne obvinenia proti Martinovi a jeho mužom.Tento úrad má prísnu politiku, že nebudeme komentovať náš vnútorný rozhodovací proces.“  Keď Cameron stále nič nehovorila, Silas naklonil jeho hlavu. „Potrebujem, aby si bola v tomto tímový hráč, Cameron. Rozumieš tomu?“ Ach, pochopila dobre. Silas ju predával – nechať ju vziať pokles za jeho rozhodnutie ustúpiť od prípadu Martino. Ale to bol tak, ako sa hra hrala. On bol jej šéf, nehovoriac aký bol extrémne dôležitý člen právnej komunity v Chicagu. Čo znamenalo len jednu vec, čo mohla povedať. „Považujte to za vybavené .“

Jack pozeral ako sa Wilkins pozeral do spätného zrkadlo. Cestujúci na zadnom sedadle mlčal. „Zaspala?“ opýtal sa.Wilkins prikývol. „Bola to dlhá noc.“ „To je pravda. Poďme vyzdvihnúť ďalšie kolo kávy pred tým než začnete znova. Tá vec, ktorú majú na urade chutí ako hovno.“ „Myslel som, že je to dlhá noc pre ňu.“ Jack vedel presne, čo Wilkins mal na mysli. Ale on sa snažil vyhnúť premýšlaniu o nej čo najviac. „Je to čudné, že sa dvaja znova stretávajú za týchto okolností. Wilkins akurát nedostal jeho poďme-si-položiť-otázku upomienku. Jack pozrel do zrkadla a skontroloval, či Cameron spí. „Bolo by to veľmi divné bez ohľadu na to za akých okolností sme sa stretli,“ povedal tichým hlasom. Wilkins sa odvrátil od cesty. „Máš nejaké výčitky?“ „O tom čo som povedal?“ „Jo“ „Len to, že tam boli kamery.“ Wilkins pokrútil hlavou. „Pripomeň mi, aby som sa nikdy nedostal na tvoju čiernu listinu.“ „Nikdy sa nedostaneš na moju čiernu listinu.“ „Ďakujem“ Jack pracoval rád s Wilkinsom. Zo začiatku váhal, keď jeho šéf rozhodol, že bude mať za partnera chlapca, ktorý práve doštudoval akadémiu. Bol by ešte váhal  viac, keď zbadal na Wilkinsovi vypadajúci drahý oblek, ktorý mal oblečený v prvý deň ich stretnutia. Ale po chvíľi škerenia a vtipov, Wilkins bol omnoho múdrejši, než  sa Jackovi spočiatku zdalo, rešpektoval ho dokonca aj keď obaja nemohli byť rozdielnejší v ich prístupe k väčšine vecí. Okrem toho, Jack uvítal mať za partnera, ktorý v skutočnosti stále hovoril, vzhľadom na jeho posledného partnera v Nebraske, ktorý hovoril priemerne okolo šiestich slov denne a mal osobnosť kľučky. Hliadky s tým chlapíkom boli naozaj psina. No, nie všetky hliadky v Nebraske boli také zaujímavé, aby sa o nich oplatilo hovoriť. Nudil sa za posledné tri roky – ktorý samozrejme,. celý zmysel bol v disciplinárnom konaní Ministerstva spravodlivosti, ktorý bol proti nemu. Jack sa pozrel do jeho spätného zrkadla, aby skontroloval či Cameron  spí na zadnom sedadle. Nehovoril Wilkinsovi celkom pravdu, hoci neľutuje toho, čo sa stalo pred tromi rokmi. Samozrejme to, čo povedal bolo nemiestne. Vedel to, asi dve sekundy po tom čo vyletely jeho slová z úst. Keď zistil, že bol prevelený späť do Chicaga, prisahal by, že hodil všetko za seba. Bohužiaľ, nepočítal, že mu do toho vbehne Cameron Lyndeová v jeho prvom týždni, čo bol napsäť. Byť okolo nej prinieslo veľa starých spomienkok. Pre začiatok, stále nemohol zabudnúť, ako ho odmietla v deň, keď jej povedal o prípade Martino. Neskoršie v piatok popoludní, pred tromi roki, zavolal Cameron, aby jej povedal,  aby prišla do jeho kancelárie a aby s ním a jeho partnerovm hovorila, v tom čase jeho partner bol Joe Dobbs. Keď počul klopanie a videl ju ako stojí v jeho dverách, usmial sa.  Jack si zreteľne pripomenul, že pravdepodobne kvôli tomu, aké vzácne to je, keď jej oplatil úsmel v týchto dňoch, nebolo veľa príležitostí v priebehu dvoch rokov, keď pracoval pre Martina. Ešte stále bol v riti z toho, ako dlho pracoval v utjaní, mal problémy dostať sa späť do rutiny normálneho života. Tiež nespával v noci, čo rozhodne nepomáhalo v tejto súvislosti. Ale rovnako bolo ťažké vrátiť sa späť k práci v kancelárii, bola jedna časť, kedy na to nemyslel a to bola práca s Cameron Lyndeovou. Začal si robiť starosti, v skutočnosti, začalo mu to vadiť o trochu viac.  Hovorili len o biznise – prípade Martino – ešte keď spolu pracovli sami, cítil medzi nimi dáke spojenie.  Nevedel ako to opísať, okrem toho aj keby boli bez tohto spojenia, si prial, aby to tak nepovedal. „Poď ďalej“ povedal jej Jack. Keď Cameron vstúpila do jeho kancelárie v ten piatok popoludní, prvý krát mu nevrátila úsmev. „Pridá sa agent Dobbs k nám?“ Opýtala sa. „Prečo si nesadnete a nepočkáte?“ Jack poukázal na stoličku pred jeho stolom.   Cameron pokrútila hlavou.  „Som v poriadku, ďakujem.“ V priebehu posledného mesiaca, ju Jack poznal dosť dobre, aby vedel, že  nie je niečo v poriadku. Niečo nebolo v poriadku. Aj keď sa povzniesla nad jeho ostrými ako žiletky a zároveň sarkasticko/koketnými vtipmi, musel prísť, čakať a pridať sa ako časť ich obvyklého rozhovoru. Nehovoriac o tom, zdalo sa, že je plachá. Mal zlé tušenie. „Povedal si, že chceš hovoriť o Martinyho prípade – je s tým dáky problém? “ Pozrel sa, ako zaváhala. Bingo.

Cameron presunula oči ku dverám. „Myslím, že by sme mali počkať, kým tu bude agent Dobbs.“ Zahryzla sa ustarane do spodnej pery a Jack sa nemohol rozhodnúť, čo bolo viac znepokojujúce – jej náhle ukázanie zraniteľnosti alebo skutočnosť, že teraz nemôže odrhnúť oči od jej pier. Vstal od stola, prešiel a zavrel dvere kancelárie.  Stál pred ňou. „Niečo vás rozrušilo?“ „Agent Pallas, myslím že....“ Prerušil ju „Len Jack, dobre? Myslím, že je pravdepodobne čas, aby sme si hovorili krsným menom.“ Keď sa jej pohľad vrhol znova na dvere kancelárie, urobil niečo, čo prekvapilo oboch – natiahol ruku a jemne sa dotkol  jej brady. Obrátila sa k nemu. „Hovor so mnou Cameron. Povedz mi, čo sa deje.“ Keď sa jej neuveriteľné aquamarinové oči stretli s jeho, cítil to – niečo ako náraz elektriny, Martinyho muži ho udierali počas dvoch dní v zajatí. Neknečne zábavné. „Jack“ zašepkala „Tak ma to mr....“ Klopanie na dvere ich prerušilo.

Jack a Cameron odskočili od seba ako sa dvere kancelárie otvorili. Dobs vstúpil, prekvapený, že ich tam oboch našiel stáť. „Ach, hej – prepáčte, že meškám.“ Posadil sa do jednej zo stoličiek pred Jackovým stolom – boli partnermi štyri roky a mali každý svoju kanceláriu. Prešiel nohou a pozrel na Cameron. „Jack povedal, že ste s nami chceli hovoriť o prípade Martino?“

„Áno.“ Povedala Cameron. Znelo to tuho a znova nervózne a kupodivu zamerala svoju pozornosť na Joea. „Chcela som, aby ste vedeli ako sme sa rozhodli. Nebudeme podávať obvinenia proti Robertovi Martino. Alebo na nikoho ďalšieho v jeho organizácii, keď na to príde.“ V miestnosti ostalo ticho. Jack ju zlomil. „To nemôžeš myslieť vážne.“ Cameron sa ešte na neho nepozrela. „Uvedomujem si, že to nie je výsledok, aký ste očakávali.“ „Čo tým myslíš, nebudeme podávať žiadne obvinenia?“ spýtal sa Joe. Mal spojenie s Jackom a úradom v priebehu dvoch rokov, Jack bol v utajení a vedel všetky špinavosti, ktoré vyhrabali na Martiniho. „Naša kancelária sa rozhodla, že nie je dostatok dôkazov, aby sa dostal prípad na súd,“ povedala Cameron. Jack sa snažil - ťažko – udržať svoj hnev na uzde. „Blbosť. Kto urobil toto rozhodnutie? Bol to Briggs?“ Joe vstal zo stoličky a začal sa prechádzať. „Ten debilný chlap. Jediné, čo ho zaujíma je vlastná povesť“ povedal znechutene. „Chcem sa s ním porozprávať“ navrhol Jack. Nakoniec sa Cameron k nemu otočila. „To nie je potrebné. To .... je môj prípad. Bola to moja výzva.“ „ Vykrúcaš sa – ja ti neverím.“ Joe sa pozrel s varovnou poznámkou v jeho hlase. „Jack.“ Cameron zostala chladná. „Uvedomujem si, ako frustujúce toto ....“  Jack spravil krok smerkom k nej. „Frustrujúce? Frustrácia nie je rozovna to, čo pokrýva moje pocity práve teraz. Čítala si tie súbory – aspoň som predpokladal, že ste mali aspoň minútu – teraz si nie som istý, čo vy alebo niekto ďalší robíte na úrade americkej prokuratúry. Viete kto je Martino a čo spravil. Čo do pekla si myslíte“ „Je mi to ľúto“ povedala meravo. „Viem ako veľmi ste do toho ivestovali. Bohužiaľ, nič viac vám nemôžem povedať.“ „Je to jasné. Môžete mi povedať, koho do pekla Martino podplatil z úradu americkej prokuratúry aby sa stal tento zázrak? Ak Briggs neurobil toto rozhodnutie potom ... “ Jack sa odmlčal, aby Cameron preskúmal. „Čo si myslíš Joe, mali by sme nakuknúť na účet pani Lyndeovej? Uvidíme, či nemala nejaké neobvyklé veľké príjmy v poslednej dobe.“  Cameron podišla bližšie a pozrela sa do jeho mŕtvych očí. „S týmto ste úpne mimo agent Pallas.“ Joe sa presunul medzi nich. „Dobre, myslím si, že my všetci musíme urobiť krok späť a trochu vychladnúť.“  Jack ho ignorovl. „Chcem vysvetlenie“ povedal znovu Cameron. Stála si za svojím, držala jeho nahnevaný pohľad. „Fajn. Skončili ste svôj kryt príliš skoro. Dúfam, že vás uspokojí vysvetlenie, pretože je jedniné, ktoré vám môžem dať.“ Zaplavila ho vlna hnevu. A vina. Jej slová ho zasiahly – aj keď nemal na výber, ešte stále sa  obviňoval každý deň, faktom bolo, že bol odvolaný. Jackov hlas bol chladný. „Odíďte z mojej kancelárie.“ „Práve odchádzam“ povedala Cameron. „Ale ešte jedna vec -  ak budete mať obavy o tom, kde je moja loajlita alebo o mojej oddanosti k práci, môžete sa ma opýtať sám agent Pallas. Ale ak sa budete pohybovať okolo mojich bankových účtov, bude lepšie ak budete mať povolenie alebo sakramensky dobrého právnika.“ Kývla na rozlúčku „Agent Dobs.“ Potom sa otočila a odišla bez ďalšieho slova.

Joe sa pozeral ako odchádza. „Viem, že si nahnevaný, Jack, a som sakramensky rozčúlený, ale buď opatrný. Cameron Lyndeová je možno nová v úrade, ale stále je asistentka amerického prokurátora. Pravdepodobne nie je dobré, aby ju obvinili z korupcie.“ Sotva počúvajúc, Jack nič nepovedal. Dokázal myslieť len na jednu vec. Dva roky jeho života sa spláchly do kanalizácie. Joe skočil do akcie. „Dobre – budem hovoriť s Davisom,“ povedal s odkazom na jeho šéfa, špeciálneho agenta v obviňovaní. „Uvidím, či mi môže zistiť, čo sa tu deje.“ Podišiel k nemu a položil mu ruku na Jackove rameno. „Do tej doby je potrebné aby si sa upokojil dopekla.“  „Choď domov, choď sa opiť, čokoľvek – len sa dostaň z tejto kancelárie predtým ako povieš niečo čo budeš ľutovať.“ Jack prikývol. Dva roky.

Vo výťahu na ceste von, tupo hľadel na dvere, či má Cameron Lyndeová tušenie, čo musel urobiť, aby dostal všetky tieto dôkazy, či len nemala predstavu. Áno, jeho krytie vyšlo na povrch, ale iba preto-_--DEA bol poslaný ako ich vlastný tajný agent pre kontaktovanie Martina. Jack prišiel na to, kto bol ten chlap približne o päť sekúnd. Martinovi to zabralo desať. Objednal si, aby Jacka zabili. Jack urobil veľa nie tak pekných vecí, aby uchoval jeho utajenie, keď pracoval pre Martina, ale do tej doby sa mu vždy podarilo vyhnúť zabíjniu hocikoho. Ale tentokrát chcel Martino, aby mu priviezol telo agenta – plánoval poslať správu DEA – a žiadna chytrosť ho nedostala z toho, aby vytvoril skutočnú mrtvolu.  A tak skončil. Bol na ceste stretnúť sa s agentom DEA, upozorniť ho a dostať ich oboch z pekla DODGE, keď ho zadržali Martinovi muži. Okamžite zabili agenta DEA. Martino sa držal svojho plánu a jeho muži mali hodiť telo na prahu Chicagskeho DEA túto noc. S Jackom, bol menej zhovievavý. Viac netreba hovoriť. Na druhý deň Jackovho zajatia, však Martinovi muži urobili osudovú chybu. Vlastne to bol jeden muž, čo prakticky spravil chybu : Vincent, jeden z Martinych vyšetrovateľov, chcel, aby ho vypočul a porezal, rozhodol sa mu uvolniť Jackove ruky. Iste, hneď ako mal znovu uviazanú jednu z tých rúk, deväť palcovým nožom mu prešiel cez Jackovo predlaktie, pripnuté ku stoličke. Ale on na chvíľu uvolnil druhú ruku. Pre takéto hlúposti, by Martino Vincenta určite zabil sám. To znamená, že pokiaľ by Jack nebol dusil chlapa jednou voľnou rukou, skĺzol na nôž z jeho predlaktia a porazil ho s ním. Našťastie pre Jacka, Vincent nosil zbraň spolu s jeho nožom. Taktiež šťastie bolo pre Jacka skutočnosť, že bol vycvičený v špeciálnych jednotkách a vedel obratne zaobchádzať so zbraňouv v jednej ruke. Tieto veci, však neboli náhodne pre Martinyho mužov. Je pravda, že jeden z nich mal to šťastie Jacka postreliť v polovici prestrelky, ktorá nasledovala, ale určite nežil dosť dlho na to, aby mohol o tom hovoriť.  Ale narozdiel od jeho mužov, Martino sám vyzeral, že má všetko šťastie na svete. Nielen, že nebol medzi ôsmimi mŕtvymi telami, ktoré vybrala záloha FBI, keď sa konečne ukázali v sklade, ale zdá sa, že šťastena sa na neho usmiala druhý krát, keď  jeho prípad bol riadiený v neskúsených rukách zástupcu americkej prokuratúry Cameron Lyndeovej. Dva roky jeho života sú v kanáli. Jack tomu nechcel uveriť. Ale povedala, že rozhodnutie o zastavení obvinenia je jej. A ak to bola pravda, potom .... dočerta s ňou. Výťah zastavil na prízemí a dvere sa otvorili . Jack vystúpil a okamžite bol obťažovaný davom reportérov. Bohužiaľ, ich výskyt nebol neobvyklý, nevedomky sa stal stredobodom pozornosti médii po prestrelke v sklade – osem mŕtvych gangstrov skôr ľudí zaujímalo tendenciu k hnevu a od tej doby, reportéri prišli vždy, keď začuli meno Martino v správach.  „Agent Pallas! Agent Pallas!“ Reportéri začali kričať jeden cez druhého, pokúšajúc sa dostať k nemu. Jack ich ignoroval a zamieril k dverám. Ženy reportérky z miestnej pobočky NBC, ktoré sa zdali, že mali o neho záujem v poslednej dobe, presahovali profesionálny rámec, nasledovali ho bok po boku v závese s ich kameramanmi. „Agent Pallas? – Donieslo sa k nám, o prípade Martino. Ako agent FBI máte na starosti vyšetrovnie, čo si myslíte o tom, že Roberto Martino bude naďalej chodiť po uliciach Chicaga ako voľný muž“ strčila Jackovi mikrofón do tváre. Možno to bolo kvôli extrémnemu nedostatku spánku. Alebo možno to bolo, pretože  (podľa psychológa mal nariadené stretnutia každý týždeň) mal niektoré pretrvávajúce  „zlosti“  a otázky týkajúce sa  jeho tajnej práce a uväznenia. Alebo možno, možno, že to má niečo dočinenia s tým, že bol mučený chlapom dva dni. Ale skôr než si uvedomil čo robí, Jack vystrelil späť odpoveď na otázku reportérky. "Myslím, že asistent prokurátora má namiesto hlavy zadok, to je to, čo si myslím. Mohli aspoň ten prípad priložiť niekomu kto má na to zasrané gule."  Každá televízna stanica v Chicagu to odvysielala o šiestej vo večerných správach s jeho predvádzaniami.  A potom to odvisielali znovu,v správach o desiatej. Samozrejme v tomto bode, slovo sa rozšírilo do národných spravodajcov, že Chicagsky špeciálny agent FBI slovne napadol asistentku americkej prokuratúry na živé kamery a potom jeho pripomienky boli všade: CNN, MSNBC, The Today Show, Nightline, Larry King Live a všetko medzi tým. Nehovoriac o tom, že zábery získaly pochybnú poctu najpreberaniejšie video na YouTube za celý týždeň. Netreba dodávať, že Jackov šéf nebol spokojný. „Čo si si do riti myslel?“ chcel vedieť Davis, keď ho zavolal do svojej kancelárie na druhý deň ráno. „Ty si ten, čo by si mal strčiť hlavu do zatraceného zadku, Pallas, robiť takýto komentár do národnej televízie!“  Veci do značnej mieri išli z kopca. Niektoré feministické skupiny začali s tým robiť hluk v médiách, že Jackova zmienka o pridelení prípadu do niekoho bez „gúľ“ – brať doslova – sexistické vysielanie, že jediný muž prokurátor mohol manipulovať s tak ťažkým prípadom.  Čo je, keď Ministerstvo spravodlivosti zakročilo. Cez jeho počiatočné vzplanutia nad situáciou, Davis pracoval dva dni, aby upokojil Ministerstvo spravodlivosti. Zdôraznil, že Jack bol v Chicagu najtalentovanejší a venoval sa agentom a navrhol, pokiaľ ide o disciplinárne opatrenie, keď vydá formálne ospravedlnenie pani Lyndeovej, právnickej americkej prokuratúry a bude v skúšobnej dobe šesť mesiacov. Právnici na Ministertve spravodlivosti uviedli, že berú navedomie Davisove odporúčanie čo im poradil. 

Pondelok ráno v kancelárii, Jack začal čoskoro pracovať na jeho ospravedlnení. Vedel, že bol mimo, a to s pripomienkami, čo spravil na reportérku a veci čo povedal, čo povedal o Cameron pred tým. Je pravda, že ho ovládla v zlej situácii. Veľmi zle. V prvom rade šoku a frustrácie, ako som sa cítil, keď som počul jej správy, je fakt že ked prišli veril som jej a to zvýšilo jeho hnev. Ale v tom bode, dúfal, že by mohli nejako vymyslieť spôsob, prejsť tú situáciu a ísť ďalej. Nechal dvere do svojej kancelárie otvorené, zatiaľ čo on pracoval, a po niekoľkých minútach pozeral na prázdnu obrazovku počítača – k ospravedlneniu nie je zrovna ľahké prísť – bol prekvapený, že počuje hlasy prichádzať z kancelária Davisa. On si myslel, že je tu jediný človek tak skoro. Davis znel nahnevane. Z celej haly, mohol Jack zachytiť dosť z konverzácie, po tom čo počul jeho šéfa povedať slová „hovadina“ a „preháňať“. Vzhľadom k tomu, Jack nepočul nikoho iného hovoriť, napadlo ho, či Davis telefonoval. Ale bez ohľadu na to všetko, Davis hovoril, Jack mal celkom dobrú prestavu kto to hovorí. Vstal od jeho stola k dverám keď ...  Dvere na Davisovej kancelárii sa rozleteli a Cameron Lyndeová z nich vystúpila. Zazrela Jacka, zastavila sa v jej krokoch. Pohľad prekročil jej tvár, jeden ktorý Jack dobre poznal. V priebehu rokov videl výraz veľa krát, keď ho niekto videl približovať sa. Zachytil. Cameron sa rýchlo stiahla, chladne sa stretla s jeho pohľadom cez chodbu. Otočila sa a odišla nič nehovoriac. Keď Davis vyšiel zo svojej kancelárie, tiež zbadal Jacka. Zavrtel hlavou pochmúrne. To popoludnie, Ministersto spravodlivosti vydalo rozkaz, že zvláštny agent Jack Pallas musí byť prevelený z Chicaga okamžite. Jack mal pocit, že vedel komu za to môže poďakovať.          

„Čo si o tom myslíš, mali by ste to pravdepodobne ponechať minulosti.“ Jack sa pozrel znovu a videl ako sa na neho Wilkins pozerá. „Nepremýšlal som o ničom.“ „Naozaj?“ Pretože auto zastavilo pred tromi minútami a my sme stále v prednej časti tohto domu. Jack sa rozhliadol okolo, aby si jeho oči privikly – kurva, oni tam len sedia. Pekné vidieť, že jeho mimoriadne jemne vyladené pozorovacie schopnosti špeciálnrho agenta boli neporušené. Obvinil za to ich svedka na zadnom sedadle. Rozpýlila ho. Bol čas to ukončiť. Zavolal na ňu cez rameno. „Ste voľná, aby ste išla pani Lyndeová.“ Bez odozvy.  Otočil sa.

"Je voľná ako svetlo," povedal mu Wilkins.

„Tak s tým niečo urob.“

Wilkins nakukol do spätného zrkadla. „Juhúúú, Cameron“

„Juhúúú? To je naozaj FBI-ské. “

„Hej, ja som dobrý policajt. Robim tak túto prácu.“ Wilkins sa vrátil späť k úlohe. „Cameron –sme tu.“ Pozrel sa na Jacka, šepkal „Myslíš, že by jej nevadilo, keď ju budem volať Cameron?“

„Práve teraz si myslím, že ju môžeš volať akokoľvek a dostať ju preč.“ Mal dokonca niekoľko návrhov, na tejto strane.

„Tak jo, je čas na plán B“ rozhodol Wilkins. „Niekto sa musí vrátiť a prebudiť ju.“

„Znie to dobre. Dúfam, že tú prácu urobíš ty.“

„Myslel som teba.“ Keď Wilkins videl Jackov výraz ukázal nevinne.

„Prepáč. Musím tu zosať  za volantom.“

Reptaním si pod fúzy, Jack otvoril dvere auta a vystúpil zachytávajúc jeho prvý pohľad na  Cameron Lyndeovej dom. Alebo aspoň miesto, ktoré bolo údajne jej domov. Strčil hlavu do auta. „Si si istý, že sme na správnom mieste?“

„Povedala, 3309 Severný Henderson. To je 3309 Severný Henderson“ povedal Wilkins.

„Hej, ale to je...“ Jack sa otočil a snažil sa rozhodnúť ako to najlepšie opísať to čo videl pred ním.

„Jeden sakramensky pekný  dom“ uznanlivo povedal Wilkins. To sa v podstate vzťahuje na to. Keď Jack stál na ulici, elegantný dom vzrástol veľkolepo pred ním stál trojposchodový dom. Boli tam klenuté orámované  stĺporadie, ktoré lemovalo vchod . Brečtan zdobil veľkú časť domu od záhrady sa  omotal okolo pravej strany a pretiahlo sa cez celú stenu späť do garáže. Boli tu klenuté stĺpy okolo sôch, ktoré lemovali vstupnú bránu. Hádal, že to miesto tu muselo stáť na pôvodných základoch mesta. Prvá otázka, ktorá ho zaskočila v jeho hlave bolo ako vláda platila prokurátorov, že si môžu dovoliťtakýto dom ako tento. Wilkins sa zdal, že má podobný názor. Naklonil sa cez sedadlo a zadíval sa cez okno spolujazdca. „Čo myslíš? Bohatý manžel?“ Jack sa nad tým zamyslel. Bol tam niekto bohatý, pretože určite si nemôže dovoliť tento druh domu na vlastnú päsť. Buď to alebo nebol tak ďaleko od pravdy, keď si z trhliny pred tromi rokmi myslel, že je na výplatnej páske Marino. Wilkins čítal jeho myšlienky. „Ani na to nemysli. To je presne ten druh kecov, ktoré ťa dostali do problémov v tom čase.“ Jack ukázal Na Cameron, ktorá ešte stále spala na zadnom sedadle. „Jediné miesto, kde sa chcem vrátiť je kancelária, hneď ako vyriešime túto situáciu.“ Schmatol kľučku a otvoril dvere. „Poďme pani Lyndeová“ povedal veliacim tónom.

Bez odozvy.

„Je stále nažive, nie?“ spýtal sa Wilkins, otočil sa, aby sa pozrel. Jack sa naklonil na zadné sedadlo. Sklonil tvár ku Cameroninej a počúval zvuky dýchania. „Je nažive.“ Štuchol jej do ramena. „Poďme. Prebuď sa.“ Stále bez odozvy. „Možno by si ju mal pobozkať.“ Zbadal Jackov pohľad a Wilkins sa lstivo usmial. „Hej – vtedy to fungovalo debil.“ Jack sa otočil späť ku Cameron a zvažoval svoje možnosti. Mohol by ju pár krát strčiť. Lákavé. Uhasiť ju s ľadovo studenou vodou. Extrémnelákavé. Ale potom ju poznal, udrela by ho s nabitou baterkou a on by sa vrátil späť do Nebrasky do západu slnka. Toto vyrieši  len jednou možnosťou. Hodil minulosť za hlavu, Cameron a hodil kabelku cez seddlo „Uvidíme či môžeš nájsť jej kľúče,“ povedal Wilkinsovi.

„Žartuješ? Čo keď sa prebudí a uvidí ma ako sa tam prehrabávam? Nedotýkaj sa peňaženky. Peňaženka je nedotknuteľná.“ „Buď nájdi kľúče, alebo ju vráť a poď sa  postarať o ňu sám. “ Wilkins chvíľu pozoroval kabelku, potom siahol dovnútra.  „Stojí to za to. Musím to vidieť a skúsiť. Desať babiek hovorí, že sa zobudí a odchytí ťa predtým než spravíš prvé kroky“. Jack tomu dal kurz sedemdesiat na tridsať k dobru. Povedal Wilkinsovi, aby otvoril kufor, potom schmatol  cestovný kufor a bežal ku dverám. Keď sa vrátil k autu, zobral kabelku a položil ju Cameron na lono.  Dostal kľúče od Wilkinsa a dal ich do svojej vlastnej kapsy. Bez ďalších okolkov, ju zobral do náručia a pomaly ju vytiahol z auta. Usadila sa proti nemu, ešte spí a jej hlava mu klesla na rameno. Odniesol ju do domu v domnení, že zo všetkých možných scenárov, ktoré si predstvil, keď ešte niekedy narazí na Cameron Lyndeovú, toto rozhodne nebolo medzi nimi. Uvažoval, čo si jej susedia pomyslia pri pohľade na neho ako ju nesie po schodoch za bieleho dňa – ak niektorý z nich mal ďalekohlad, ktorý by potrebovali, aby videli cez jej malý mestský majetok, ktorý má. Jack sa pozrel dolu. V tej chvíli vypadala tak pokojná, na zlomok sekundy, sa našiel ako s ňou sympatizuje po dlhej noci, ktorú musela mať. Držala sa veľmi dobre, z toho čo všetko zažila. S jednou rukou otvoril kovanú železnú bránu a odniesol ju hore po schodoch k hlavnému vchodu. Vzhľadom k veľkosti domu, si myslel, že dosť ušetrila vklad keby s niekým žila a napadlo ho či sa niekto prirúti von, všetci zúčastnení, zoberte ju preč od neho. Nestalo sa tak. Jack siahol do vrecka, vytiahol jej kľúče a otvoril dvere. Stále žiadny napoly šialený priateľ/manžel/milenec s obavami. Pozrel sa na Cameron, ktorá sa pritúlila o jeho hruď. Nie že by mu na tom záležalo, ale kto bol ten chlap, on bol trochu hajzel za to, že si všimol, že nebola s ním v kontakte posledných desať hodín.

„Cameron, prebuď sa.“ Jeho hlas znel čudne mäkko. Odkašľal si. „Si doma.“ Tentoraz  sa pokrútila, Jack ju posadil na schody, rýchlo spravil priestor medzi nimi. Stála tam chvíľu omámená a neistá, pozrela sa na neho, akoby ho videla prvý krát.

„Ty“

„Ja“

Zažmurkala, potom hodila ruku do vzduchu, aby spojila jej slová unavene. „Choď. Vypadni.“ Teraz bol Jack viac než šťastný, že ho vyhodila preč, ale najprv bolo k tomu potrebné, že je v bezpečí. Bol to jeho kľúčový svedok, po tom všetkom. Hodil jej kabelku, ktorú ťažko zachytila a nastvil jej kufor smerom dovnútra. „Vaše kľúče sú v zámku – nezabudnite na ne. Ste tu sama?“ Spýtal sa túto poslednú otázku výhradne z profesnej zodpovednosti. „Mali ste ťažkú noc – možno nebudete chcieť byť sama.“  Díval sa ako vytiahla kľúče zo zámku a dala ich späť, potom zatlačila na dvere a pozerala sa zmäteno, keď zistila, že už je otvorené.

„Hej .. teraz som to myslel naozaj, že by ste nemali byť sama“ povedl Jack. Napriek tomu, nemala problém hodiť po ňom špinavý výraz. „Zavolám Collina“ zamumlala. Potom vkročila do jej domu a zabuchla mu dvere pred nosom.

Tak. Tu bol Collin. Jack urobil rýchlu kontrolu, aby sa ubazpečil, že dom vyzeral bezpečne. Potom sa vydal späť k autu a vliezol dovnútra.

Wilkins roztiahol ruky. „No?“

„Mali by sme ísť“  povedal Jack

„Si si istý, že by sme ju tu mali nechať samú?“

„Ona bude volať Collinovi.“

„Ach to je úľava. Kto je Collin?“

Jack pokrčil ramenami. „Nemám poňatia. Všetko čo viem je, že je to teraz jeho problém, nie môj.“

„Au. To bolo trochu kruté.“

„Vlastne, som chcel byť tvrdší, ale mohlo by to byť mimo tvojej hry“ povedal Jack.

„Bola to dlhá noc. Nezabudni na kávu, kým pôjdeme späť do kancelárie“

Wilkins sa usmial, keď naštartoval auto. „Vieš, myslím, že sa budem ešte od teba učiť, Jack.“

Jack si nebol úplne istý odkiaľ pochádza. Ale samozrejme, bolo to pravdivé. „Ďakujem.“

„Ty si muž, ktorý hovorí s rozumom – rešpektujem to. A stavím sa, že ťa budem tiež rešpektovať aj v inom.“ Ach ... teraz videl kde tým smeruje. „Len to vysyp ak mi cheš niečo povedať Wilkins. “

Wilkins zastavil auto na križovatke. „Tvoje problémy s ňou je váš problém. Už stačí len počuť ako hovoríš, že tieto problémy nebudú mať vplyv na spôsb ako vyriešime tento prípad.“

„To nie.“

„Dobre. A pre moje vlastné poučenie – plánuješ byť vždy nevrlý a mlčanlivý zakaždým, keď začuješ jej meno?“

Jack potichu študoval jeho partnera.

Wilkins sa usmial. „Dal som to do jednej , však?“

„Bežná novačikovská chyba. Jedna otázka je príliš veľa.“

„Budem na tom pracovať.“

„Pozrite sa, čo robíte.“ Jack sa otočil a pozrel sa von oknom, tešiac sa na známe zobrazenia všetkých pamiatok, nevidel ich od doby čo opustil Chicago pred tromi rokmi.Po niekoľkých okamihoh sa prelomilo mlčanie. „A ďalšia vec :Nemali ste povedať svedkovi o veciach mračiac sa. To ničí účinok.“

„Tak ty si to robil úmyselne“

„Ach, ja som pracoval na mojich mračiacich zručnostiach po celé roky.“

Wilkins sa odvrátil od cesty prekvapený. „To bol vtip, že?“

„Nie. A majte oči na ceste, nováčik. Vzhľadom k tomu, že budem naozaj nahnevaný, ak nabúrate toto auto predtým ako dostanem moju kávu.“