31.kapitola

02.03.2012 07:58
31. kapitola
 
Zaborila som Eliotovi prsty do ramena a zaťala zuby. Do očí sa mi začali tlačiť slzy z tej bolesti.
"Čo sa deje?" opýtal sa Eliot, keď sa spoza mňa ozvalo: "Prepáč." Bol to niekto z tejto školy, no podľa hlasu som ho nevedela identifikovať. No som si istá, že ani netuší, že toto sú pravé krídla!
"Ja neviem," šepla som. Pravé krídlo ma príšerne pálilo, akoby mi na to niekto priložil niečo žeravé alebo čo. Možno ho niekto porezal. Ale to by si asi dosť ľudí všimlo. Čo teraz?
 
Cítila som, že ma Dereck chytil za lakeť. Eliot od nás takmer odskočil. Dereck mu iste venoval jeden zo svojich vražedných pohľadov. Kým sme prešli pomedzi všetkých ľudí, utierala som si slzy a snažila sa vyzerať normálne. Dúfam, že znaky mi vidno nie je.
"Čo sa to tam stalo?" spýtal sa, keď zamieril na dievčenské toalety. Čo sa stalo? Ako to mám vedieť? Veď ani neviem, čo sa mi stalo. "Prečo si tancovala s Eliotom?"
"Nudila som sa a naozaj neviem, čo sa stalo. Len som do niekoho narazila."
Dereck si vzdychol. "Do niekoho s horúcou čokoládou. Vieš, čo sa mohlo stať, Minie?" Nesúhlasne som pokrútila hlavou a podišla k obrovskému zrkadlu. Skontrolovala som si, či sú znaky zakryté. Na čele mi ho vidieť nebolo - tam ho kryla vrstva krycieho krému. Na rukách ani stopy po znakoch. To je fajn... "Mohol ťa niekto odhaliť. Čo ak by mal niečo ostré a prerezal ti krídlo, hm? Ako by si vysvetlila krv? Minie, mohol som ti pomôcť a spolu by sme vymysleli nejakú lepšiu masku." Zbadala som ho v zrkadle. Stál hneď za mnou a tváril sa napoly rozčúlene a napoly ho to fakt štvalo a bolo mu ľúto, čo sa stalo a ako na mňa vyletel. Tak som to cítila ja.
"Už je to v pohode."
"Jasné," zasmial sa a pozrel na krídlo. Ešte stále mi v ňom brnelo. Podišiel ku mne a v rukách sa mu zrazu zjavil kus látky. Pustil vodu a látku navlhčil. Keď ju priložil na krídlo, zasyčala som od bolesti a zaťala zuby.
Trhane som sa nadýchla a spýtala sa: "Ako to vyzerá? Pretože bolí to teda sakramentsky."
"Je to v poriadku, len... štve ma, že som nemohol byť pri tebe, Minie. Kde sa pozeral ten idiot? Na teba, však? Alebo?"
"Pokiaľ viem, tak na mňa nie," uškrnula som sa. A možno aj hej, ktovie. Mne to bolo srdečne jedno, veď s Eliotom už nie som.
"Fajn. Minie, ešte to možno trošku bude bolieť, ale očistiť to musím!" Dereck znovu priložil navlhčenú látku ku krídlu a zas sa na mňa pozrel s ospravedlňujúcim výrazom v tvári. "Chceš tam ešte ísť, alebo pôjdeme domov?"
"Dereck, je mi to úprimne jedno. Rada by som tam šla, ale..." Pozrela som sa na svoje krídlo. Z tejto strany nebolo nič vidno, čo sa iným môže zdať podozrivé. Došľaka, toto je fakt super! "Ale krídla by som si predsa mohla aj zložiť," uvažovala som nahlas.
"To by aj šlo."
"Dobre," povedala som a počkala, kým mi dočistí krídlo. Potom som krídla stiahla a bolo po všetkom. Povzdychla som si a upravila sa, aby sme sa tam mohli vrátiť. Aspoň na chvíľku.
 
O chvíľu sme už boli na tanečnom parkete. Bola som tak blízko pri Dereckovi, až som počula, ako mu bije srdce. Pritisla som sa k nemu bližšie a hlavu si položila na jeho hruď. Toto už bolo fajn - pomyslela som si. Aspoň na pár minút som sa nemusela zaoberať buď Dereckom, alebo ostatnými nadprirodzenými vecami. Niežeby mi tá prvá vec prekážala, to nie. Deň strávený s Dereckom bol vždy úžasný.
"Nechce sa ti už spať?" opýtal sa ma a sklonil hlavu. "Pretože mňa už bolia nohy," dodal so smiechom. Ja som ešte unavená nebola a nohy ma boleli len trochu.
Nesúhlase som pokrútila hlavou. "Nie, spať sa mi nechce. A nohy ma tiež bolia."
Chvíľu bolo ticho a potom sa odo mňa odtiahol. Chytil ma za ruku a povedal: "Poď." Nevedela som, čo má v pláne, no nakoniec som len prikývla a šla za ním. Stále ma držal za ruku a viedol von. Zhlboka som sa nadýchla a užívala si čerstvý chladný vzduch. Dereck sa pozeral na oblohu a jeho tvár zdobil úsmev. Bol jednoducho prekrásny. Postavila som sa pred neho a tiež sa usmiala. Postavila som sa na špičky a chytila ho za golier. Pritiahla som si ho k sebe bližšie a spojila naše pery. Dereck mi položil ruky na pás a sklonil sa ku mne, aby som nemusela stáť na špičkách.
 
"Pozri sa za seba," šepol Dereck. Otočila som sa a prekvapene vydýchla. David a Vrellen stáli blízko pri sebe. Keď som sa na nich pozrela lepšie, Vrellen mala v očiach slzy. "Nuž, na Davidovi som si niečo všimol. Celý čas mu bolo jedno, že každé dievča ide na ňom oči nechať. On sa zaujíma len o chalanov."
"Je gej?" Dereck len prikývol. "Ehm, tak to som... vážne nečakala..."
"Ani ja."
 
"Vrellen, pozri sa na seba. Si prekrásna. Iste si nájdeš niekoho lepšieho," vravel David a z líc jej zotrel slzy.
Otočila som sa k Dereckovi. "Fúú, poďme radšej domov. Toto fakt nemusím." Prikývol.
 
 
Keď sme sa vrátili domov, Dereck mi skontroloval krídlo. Samozrejme, bolo v poriadku. Potom som si šla ľahnúť, zatiaľ čo Dereck zmizol. Ani nepovedal, kde ide.
 
Ráno to už bolo horšie. Oveľa horšie.
Vyšla som do kuchyne a vyvalila oči. Podobnú scénu som videla pred niekoľkými dňami. Všetci sedeli alebo stáli okolo stola. Keď hovorím všetci, tak to myslím doslovne.
Morgan bola bledá a nepozerala sa na nič konkrétne. Bola bokom opretá o Damiena, ktorý ju držal okolo pliec. Ako som sa tak pozerala po ostatných, Vivienne a Eliot vyzerali najlepšie.
"Čo sa stalo?" spýtala som sa ich a podišla k Dereckovi. Stál pri stene a tváril sa, akoby práve zjedol citrón.
"Boli sme u Cassidy," začal Eliot. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval: "Nevie, že sme na vašej strane, preto sa Vivienne podarilo získať zopár informácii." Morgan len nesúhlasne pokrútila hlavou a nechala Damiena, nech ju otočí a objíme. Začala vzlykať. Toto nebude nič dobré! "Cassidy sa spojila s Elizabeth a chcú získať Sunshine. Dnes. To je zlá správa. A dobrá je tá, že Eliazbeth je sama. Nemá nikoho, s kým by spolupracovala." Tak, a na krku máme zopár šialených čarodejníkov, ktorí chcú silou-mocou zabiť moju sesternicu len pre seba, pretože predstavuje získanie moci.
"Ou," ušlo mi. "Takže dnes? Chcú zaútočiť?" opýtala som sa, akoby mi to nebolo jasné.
Vrellen prikývla. "Áno, Minie. Lenže Cassidy a Elizabeth je vražedná kombinácia.. A ak sa k ním pridá banda Cassidy, sme v háji."
"Banda?!" spýtala sa prekvapene Riley.
"Okrem nás má Cassidy ešte štvorčlenný tím. Snea, Rulsea, Arsel a Tossten, ktorého ste, Minie a Dereck, už spoznali. Sú dobre vycvičený a svoje schopnosti ovládajú skvele." No takže Tossten je od Cassidy. Super! Ak vtedy dokázal poraziť nás oboch, teraz s tým nebude mať problém. Síce ja už nie som normálny človek... ale aj tak. Čarodejníci majú predsa aj nejaké zbrane, no anjeli nie.
"Ale nás je predsa viac. Dokonca aj David povedal, že by nám pomohol. David má dokonca aj sestru, takže budeme v prevahe," rozmýšľal Dereck nahlas.
"Nemôžete do toho ťahať hocikoho," potiahla nosom Morgan. "Už je dosť to, že ste do toho šli vy dvaja," a ukázala na nás. "Pozrite sa, ste ešte mladí, Minie prešla premenou len pred pár dňami. Takmer všetci ste navzájom spútaní. Ak niekoho zabijú, poznačí to všetkých." Bola to pravda. Nech by umrel ktokoľvek, naozaj by to poznačilo všetkých. Aj keď mne by nevadilo, keby mi pár ľudí už potom nestrpčovalo život.
A čo je najhoršie... čo ak by zabili Derecka?
Nie, na toto myslieť nemôžem. To by bola asi to najhoršie, čo by sa mohlo stať.
"Keď pôjdeme všetci, budeme v prevahe, a tak bude šanca na porazenie väčšia. Možnože sa aj vzdajú," ozval sa zrazu Sebastian. Ako vždy - mal pravdu. Teda podľa mňa.
"Nie, všetci nepôjdu," povedal Dereck a pri tom sa pozrel na mňa. no toto ani náhodou.
"Nie, nie, nie. Nepozeraj sa tak na mňa, Dereck. Ja som to sľúbila, tak to dodržím!" zvýšila som naňho hlas.
"Vylúčené, Minie. Niekto bude musieť zostať s Morgan a Sunshine... čo?" spýtal sa, keď sa na neho pozrel ešte aj Damien a Eliot.
"Musím súhlasiť s Minie. Ale len v tom, že to nebude ona, kto tu zostane. Minie, nemám proti tebe nič, ale po premene si len niekoľko dní, takže keby zaútočili, neubránila by si Morgan a Sunshine." Povzdychla som si. Aj toto bola pravda. "Ty, Dereck a.. Vrellen. Vy pôjdete spolu. Sebastian s Riley a Vivienne s Eliotom. Ak sa podarí, zavolajte aj Davida s... s jeho sestrou."
"S dvojčaťom. A volá sa Mary," povedala som. Keď sa na mňa prekvapene pozrelo niekoľko párov očí, dodala som: "Sú nejaká výnimka."
"Počkajte, počkajte," zvolal náhle Damien. "Nepôjdete po pároch. Ste spútaní, takže toto by sa dalo využiť, keby ste boli rozdelení. Aspoň vycítite, kde je ich viac... Eliot, pôjdeš s Vrellen. Vivienne so Sebastianom, Minie s Dereckom - toto bude výnimka a Riley s Davidom a Mary. Ja sa k vám pridám len ak sa ubezpečím, že je Morgan so Sunny v poriadku." Šťastne som sa usmiala sa Derecka. Bola som rada, že budeme spolu. "Eliot, povedala Cassidy, kedy presne by chcela... zaútočiť?" spýtal sa.
"K večeru."
Damien sa na chvíľu zamyslel, tak nastalo ticho. Som naozaj zvedavá, čo to dnes bude. Ako chcú zaútočiť?
"Cassidy hovorila niečo o autách," ozval sa zrazu Eliot. Akoby mi odpovedal na myšlienky!
"Konkretizuj to, Eliot. Ako myslíš, že hovorila niečo o autách?"
"Vraj zaútočia na autách. Neviem, ako to chcú hovoriť. Cassidy nám povedala len to, čo už viete."
 
"Ešte by ste mohli povedať, ako vyzerajú. Viete, aby sme vedeli, ktorí sú..." navrhla Riley. Bola som toho istého názoru. "Začnite napríklad tým Arselom."
"Arsel van de Pol. Má tmavšiu pokožku a je pôvodom z Turecka, takže sa dá ľahko rozoznať od Američanov. Má kratšie hnedočierne vlasy a nie je moc vysoký. Snea Mabius - blond vlasy, výrazné modrozelené oči a je chudá. Rulsea Grenier má dlhšie vlnité hnedé vlasy, zelené oči a od Tosstena sa nehne, takže samú ju von neuvidíte. A Tossten Rai. Zdá sa, že je celkom milý, ale je jeden z najmocnejších. Má svetlohnedé až blond vlasy, výrazné rysy tváre a je taký vysoký ako Dereck," zreferovala nám Vrellen takmer jedným dychom. "Ak sa vám podarí dostať Tosstena, bude to len dobré, pretože spolu s Rulseou sú spútaní. Ak zabijete Cassidy, ostatní nebudú pod nadvládou, čo znamená, že niektorí možno odstúpia. Nie je ich veľa, no spolu sú neporaziteľní. Taktiež pre nich bude šok, keď sa k ním nepridáme. Páni, Cass bude zúriť," zasmiala sa. Vivienne sa nervózne pozrela na Eliota. Asi si ešte nie je istá tým, že sa k nám pridá.
 
"Dobre, choďte do školy a hneď po škole sa všetci stretneme v Mystery. Ak by si to niekto rozmyslel, nech mi dovtedy dá vedieť," vyhlásil napokon Damien. Bože, škola. Myslím, že to je momentálne jeden z najmenších problémov, ktoré práve musím riešiť.
 
 
Zpět