30.Kapitola
02.03.2012 07:57
30. kapitola
Prebudila som sa v náručí Derecka. Znovu. No takéto rána som milovala.
Pritisol si ma k sebe bližšie. Znovu som cítila len jeho úžasnú vôňu, ktorá by sa nedala prirovnať k nijakej inej vôni. Posadila som sa a oprela sa oňho. Hlavu som si položila k jeho krku a perami sa priblížila k jeho pokožke. Pobozkala som ho a on si len vzdychol. Sklonil hlavu a pousmial sa. "Dobré ránko, Min," šepol. Všimla som si, že je bez trička a len som sa uškrnula. Dereck mal naozaj vypracované telo.
"Aj tebe." Uvedomila som si, že je ráno a o chvíľu budeme musieť vstať, no mne sa dnes fakt nikde nechcelo ísť, nieto ešte vstať z tejto postele. Dereck spojil naše pery. Objala som ho okolo krku a tisla sa k nemu ešte bližšie.
Zrazu som pocítila niečo, čo ešte nikdy predtým. Cítila som, ako ma teraz vníma on. Bola to túžba. Prekvapene som vydýchla a odtisla sa od neho. Okolo očí sa mu objavili znaky.
"Čo to..." chcela som sa spýtať, no on mi len priložil prst na pery, aby som bola ticho.
"Cítila si to, čo aj ja," odvetil. Nadvihla som jedno obočie a v tom mi došlo, čo sa to dialo. Vždy som to takto chcela vnímať aj ja.
"Úžasné," šepla som. Len prikývol a pousmial sa.
"Tak, škola volá," povedal po chvíli. Nechcelo sa mi od neho ani pohnúť, no on sa zľahka odo mňa odtiahol a usmial sa. "Dnes je predsa ten večierok, na ktorý si ma donútila ísť," pripomenul mi. Ani kvôli tomuto sa mi nechcelo ísť kysnúť do školy.
"Nie!" vykríkla som, keď mi vzal prikrývku a hodil ju na zem. Začala som sa smiať a on sa ku mne s radosťou pridal. Neviem ako, no vyšvihol si ma do náruče. Mala som pocit, že padnem. Ale nie dlho, pretože ma položil na zem.
Išla som sa prezliecť. Tento raz som mala možnosť si oblečenie vybrať sama. Stavila som na voľnejšie zelené tričko, ktoré bolo pod prsiami stiahnuté. Siahalo mi takmer do pol stehien, takže som si dala len tmavozelené legíny a čierne topánky na vyššom podpätku. Vlasy som si nechala voľne padať na chrbát. Možno by boli dostatočne dlhé na to, aby mi zakryli miesta, odkiaľ idú krídla. No ale zbytočne neriskovať.
Keď som prišla k Dereckovi, ktorý sa dnes so mnou zladil, znovu som sa začala smiať. Na sebe mal tmavé džínsy, tmavozelené tričko, ktoré mu obťahovalo jeho vypracované a dokonalé telo, a čierne topánky.
"Trafili sme sa," okomentoval to. "A... môžem?" opýtal sa a zdvihol ku mne ruku. Myslela som si, že tas bude používať svoje čary, no bola som na omyle. V rukách držal obyčajný čierny náhrdelník v tvare srdca na koženej šnúrke. Prekvapene som sa na neho pozrela, no on urobil krok ku mne a zapol mi ho na krku. Prívesok bol kovový a na koži ma príjemne chladil. "Nemusíš ho nosiť, ak nechceš." Nesúhlasne som pokrútila hlavou.
"Nie. Ďakujem, je krásny. Budem ho nosiť," povedala som. Na tvári sa mu zjavil úsmev.
Vyučovanie prebehlo celkom fajn, až na to, že som každú chvíľu registrovala túžobné pohľady roztlieskavačiek a ostatných báb na Derecka. Takmer som vybuchla, keď si jedna z nich prisadla k nemu na hodine dejepisu a začala s ním flirtovať, no on ju hneď odbil. To bolo plus - nevenoval im pozornosť, no keď sa naše pohľady stretli, usmial sa.
Po škole sme museli zájsť do Mystery. Agnes volala Eliotovi a už sa jej zdalo podozrivé, že okrem Sebastiana a Riley sa tam nikto neukázal už niekoľko dní. Nechcelo sa mi tam ísť, ale tak dlho som tam nebola a nebolo by dobré, keby ma náhodou vyhodili. Peniaze potrebujem ešte viac, keďže už doma bývať nemôžem a u Morgan zadarmo bývať odmietam.
Prezliekla som sa a zbehla na recepciu, kde bola Agnes. Premerala si ma pohľadom a spýtavo sa na mňa pozrela. "Nevieš, kde je Morgan? Už dlhšie som ju tu nevidela," spýtala sa.
"Necíti sa dobre," odvetila som. Takmer presvedčivo.
"A ty si tiež bola chorá?" Dereck mi predsa v škole vravel, že toto je už vybavené. Tak prečo sa do toho Agnes stará?
"No..." povedala som. "Čo treba urobiť?"
Zamyslela sa na chvíľu, a potom povedala: "Skontroluj na druhom poschodí izby od čísla dvestošesťdesiat až po dvestodeväťdesiat. Keď to budeš mať hotové, môžeš ísť do kuchyne. Riley má na starosti tretie poschodie a chlapci sú zas v jedálni. Kto by si pomyslel, že muži budú vo varení lepší než ženy?" zasmiala sa.
Prikývla som, že chápem.
Chalani v kuchyni? Aj Dereck? Úprimne, jeho si v kuchyni predstaviť neviem. Ešte nikdy som ho nevidela, žeby tu s niečím pomáhal. Ale ktovie, možno tam teraz je. No o tom naozaj pochybujem.
Vybrala som sa teda na druhé poschodie. Spomenula som si, že práve tu bol pred pár dňami ten výbuch. Nuž, izby sú v poriadku, škody boli len v jedálni a kuchyni. Myslím, že čoskoro to už bude všetko opravené a hotel bude fungovať tak, ako predtým.
Izby som mala do polhodiny skontrolované. Všetky boli upratané a prichystané pre ďalších hostí, tak som sa teda mohla vrátiť späť na prízemie.
Keď som vošla do kuchyne, takmer som dostala infarkt. Vidieť Derecka s kuchárskou čapicou a v bielom... no, to by chcelo buď ľadovú vodu, alebo uštipnutie, aby som sa prebrala zo sna, pretože toto je iste sen. Veď prečo by niečo robil, keď si môže pomôcť s kúzlami?
Pamätám si, keď som tu chodievala len kvôli Eliotovi. Vlastne to bolo na druhom poschodí a nie tu. Potriasla som hlavou, aby som na tie spomienky zabudla. Teraz tu je Dereck, nie Eliot.
"Potrebujete s niečím pomôcť?" opýtala som sa ich. Dereck zdvihol hlavu, usmial sa a nesúhlasne pokrútil hlavou.
"Nie, anjelik," odvetil. "Už máš vybratú masku na dnes večer? Ak nie, pomôžem ti," ponúkol sa. Vedela som, že pre mňa by mohol urobiť čokoľvek, no ak by som to mala stále využívať, asi by som bola fakt rozmaznaná. Dereck by toto mal naozaj obmedziť, pretože takto to nedopadne dobre. A či mám kostým? Myslím, že toto bude rozhodovanie na poslednú chvíľu. Alebo žeby... žeby som šla za anjela? Veď to by nebolo také zlé.
Alebo?
"Myslím, že už si niečo nájdem."
Morgan na mne dokončila posledné úpravy, ako napríklad domaľovanie oči, či nanesenie trblietavého prášku na krídla a tvár. Museli sme nejako zamaskovať moje pravé krídla.
Poďakovala som jej a vybrala sa s Dereckovi. Ten mi absolútne nechcel prezradiť, akú masku má on, takže som veľmi zvedavá. Iste to bude niečo originálne.
No keď som zišla po schodoch do obývačky, musela som si zahryznúť do pery, aby som sa nezačala smiať. Nerada by som zobudila Sunny. Dereck sa len pousmial a sklonil hlavu. Tiež mu bolo poriadne do smiechu. No čo, mne nič iné nenapadlo, len ísť za anjela.
Nesúhlasne pokrútil hlavou. "Ešte mi povedz, že to sú pravé krídla a zostávaš doma."
"Nebol čas na vyrobenie umelých," povedala som a podišla k nemu. "Ten klobúk ti sekne, Dereck, no o plášti radšej pomlčím. Si príliš vysoký na to, aby si nejaký nosil," komentovala som jeho oblečenie. Ani Dereck naplno nevyužil svoju fantáziu, keďže má kostým čarodejníka. Fialovo-žltý klobúk mu neustále padal do očí, plášť rovnakej farby mal zopnutý na krku, pod ním čierne tričko a fialové nohavice. A taktiež bol namaľovaný! Pery mal o odtieň tmavšie a oči namaľované načierno. Taktiež mal na tvári akési znaky. Hlavne od čela, okolo očí, až po nos.
"Ty môj anjelik," šepol, keď ku mne načiahol ruky, aby ma objal. Túto vetu som od neho počula už niekoľkokrát a veľmi sa mi to páčilo. Hlavne vtedy, keď to povedal on.
"Čo vlastne znamenajú tie znaky?" opýtala som sa ho, keď na objal. Ruko som pohladila jeden. Zdalo sa mi, že to je nejaká starodávna reč, alebo to aj je nejaký jazyk.
"Nuž," nadýchol sa a pokračoval, "je to pospájanie písmen" Keď som sa na to lepšie pozrela, hneď som to zbadala. "Nedáva to význam, nesnaž sa to rozlúštiť. Pôvodné znaky sú písané v latinčine, čiže tie, ktoré mám okolo očí aj ja. Sú len nahusto, takže sa to dá prečítať len veľmi ťažko," vysvetlil mi.
"Aha, zaujímavé. A čo vlastne znamenajú tie tvoje pôvodné znaky?"
"Neviem."
"Nevieš?"
Nesúhlasne pokrútil hlavou. "Naozaj netuším, čo by tam mohlo byť." Ale prečo by nevedel, čo to znamená?
"Divné," zasmiala som sa. "Tak čo, ideme?" opýtala som sa ho a napravila mu klobúk, ktorý mu znovu padal do tváre. Na chvíľu sa zamyslel, a potom ma premeral pohľadom.
"Minie, zlatko, naozaj si myslíš, že nechceš umelé krídla? Vieš, pre istotu." Dereck je až príliš starostlivý, no na to by som si mohla zvyknúť.
"Aj tak tam nebudeme dlho," ubezpečila som ho a chytila ho za ruku. Na tvári sa mu ihneď zjavil úsmev.
"Ideme tam ako pár?" opýtal sa, keď parkoval na školskom parkovisku. Neviem, či by bolo múdre ísť tam spolu, ale s kým iným by som tam šla, ak nie s Dereckom? Iste si náš všimli už mnohí... ale je mi jedno, čo si o nás budú myslieť. Ja ho naozaj milujem, mám chuť vraždiť, ak sa naňho nejaká baba čo i len pozrie. Nuž, keď je niekto zamilovaný... "Pretože ja tam chcem ísť s tebou, aby som bol stále pri tebe. Pamätaj na to, čo sme sľúbili. Nepôjdu len po Sunny, ale aj po ostatných. Ešte stále neverím ani Eliotovi a Vivienne. Od Cassidy sa istotne neodlúčili len tak. Musia mať na to dôvod."
"A čo Vrellen?"
Zasmial sa. "Ona nenávidela Cassidy a taktiež ani Vivienne, takže tu nevidím dôvod, prečo by som jej nemal veriť." Pozrela som sa na budovu telocvične. Niektorí študenti stáli pred dverami a rozprávali sa medzi sebou. Boli úplne normálni a nemuseli riešiť také veci ako ja. Trochu som im aj závidela.
"Vrellen veríš," zopakovala som. Prikývol na potvrdenie svojich slov. "Tak sa pokús veriť, že sú s nami."
"Musia ma o tom presvedčiť," odvetil. Stisla som pery, aby som náhodou nepovedala niečo nevhodné. "Minie, ja... ja chcem len to najlepšie. A keď sme sa už ponúkli, že pomôžeme, musíme byť opatrní a nedovoliť, aby pomedzi nás niečo prekĺzlo, dobre?"
Keď sme vošli do vyzdobenej telocvične, ihneď som zachytila vibrácie Riley, Vivienne a Eliota. Dokonca tu bola aj Vrellen a David. Snažila som sa ich všetkých nájsť. Ako prvých som zbadala Vivienne a Eliota. Tancovali medzi ostatnými pármi. Vivienne mala nádherné, dlhé, žlté šaty s korzetom. Okolo pása mala uviazanú obrovskú mašľu. Vlasy mala vyčesané a na nich zlatú korunku. S Eliotom sa museli zladiť, takže on bol oblečený v nejako obleku. Princ a princezná... len som sa uškrnula a pokračovala v hľadaní. Do oka mi padla znudená Riley. Nuž, Sebastian tu prísť nemohol, tak sa tu musela fakt nudiť. Riley mala parochňu, kvôli ktorej som ju takmer nespoznala. Bola oblečená za Kleopatru. Vlasy jej siahali po pás, ofina nad oči. Oči mala orámované čiernou ceruzkou, pery pretreté červeným výrazným rúžom. Na sebe mala krémové šaty, na pleciach zas niečo zlaté. No... bola na nespoznanie. Aspoň niekto bol originálny, povzdychla som si, keď mi pohľad padol na Davida a Vrellen. Tí dvaja sa taktiež museli buď dohodnúť, alebo to bola čistá nálada. David mal tvár úplne bledú a Vrellen tiež. David mal okolo krku uviazaný plášť - presne taký istý, ako by ste si predstavili pri Draculovi. Vlasy nemal blond, ale tmavé a v ústach umelé upírie zuby. Vrellen zas mala čierne gotické šaty. Stiahnutý korzet zvýrazňoval jej dobrú postavu. Jej sestra bola až príliš vychudnutá, takže Vrellen má u mňa bod k dobru. Nikdy som nechcela byť len kosť a koža, preto som nikdy nedržala žiadnu diétu. A keď to niekto robil, začala som ho nenávidieť.
"Vrellen a David?" opýtal sa so smiechom Dereck. "Anjel a charmed?"
"Hodia sa k sebe." Obaja sú blond, nižšej postavy a celkom milí. Ktovie, možno toho majú spoločného aj viac. No ak tu vznikne ďalšie spútanie, pravdepodobne sme v háji. Potom každý bude musieť byť s každým. To by sme nemohli ochrániť Sunny.
"Smiem prosiť?" spýtal sa ma Dereck a uklonil sa.
"Iste." Podišla som k nemu. Ruku mi položil na chrbát a ja jemu na rameno. Pritiahol si ma k sebe bližšie a voľné ruky sme spojili. Práve sa tancoval valčík a ten som, chvalabohu, tancovať vedela. Dereck mal neustále sklonenú hlavu a pozeral sa na mňa. V tom kostýme bol taký roztomilý. Jemne ma pohladil po krídlach, ale tak, aby to nik nezbadal. Sklonil sa ku mne a pobozkal na čelo, kde som mala pôvodne znak. Zachvela som sa a naskočili mi zimomriavky. Takmer som pohla krídlami!
"Opatrne," šepla som a zbadala Riley. Sedela na stoličke, opretá o operadlo a pozerala sa na ostatné tanečné páry. Nechcela som, aby sa tu nudila. V hlave sa mi zrodil dokonalý plán. "Dereck, čo keby si si šiel zatancovať s Riley? Zdá sa, že sa naozaj nudí," navrhla som mu. Pozrel sa na mňa so zdvihnutým obočím a s prekvapeným výrazom v tvári. "Čo? Nepozeraj sa tak na mňa, je to predsa Riley."
"No veď práve."
"Riley je moja kamarátka, takže pekne krásne pôjdeš." Odstúpila som od neho, otočila ho jej smerom a jemne ho postrčila.
"A čo ty?"
"Budem tu." Prikývol, no nejako sa na odchod nemal. "Utekaj, pretože Riley o chvíľu umrie od nudy!" pripomenula som mu. Dereck niečo nezrozumiteľné zašomral a pomaly sa vybral k Riley. Otočila som sa a začala rozmýšľať, čo budem robiť. Sadnúť by som si nemohla, pretože tak by všetci čakali, že si zložím krídla. S nimi si sadnúť nemôžem. Vlastne... mohla by som, keby som nadvihla krídla, čo v žiadnom prípade urobiť nemôžem. Takže čo teraz?
"Zdá sa, že nemáš čo robiť," ozval sa niekto za mnou. Myslela som si, že tento človek sa mi neprihovorí najmenej jedno desaťročie.
"Tak to sa ti naozaj len zdá," odsekla som a otočila sa k nemu. Jeho modré oči boli v tejto tme až príliš výrazné. "Čo chceš?"
"Zatancovať si?"
"Kde je Vivienne?" spýtala som sa. Len mykol plecom. Toto sa mi prestávalo páčiť. "Prečo chceš, aby som s tebou tancovala? Čo ak nechcem?" Naozaj nemám záujem. Najradšej by som teraz niekde odišla, aby som pri ňom byť nemusela. Pozrela som sa, kde pred chvíľou sedela Riley, no nebola tam ani ona a ani Dereck. Rýchlo som hodila pohľad na tancujúce páry, ale nič. Tak sa zdá, že toto si budem musieť vyriešiť sama.
Eliot náhle ku mne pristúpil a chytil ma za pás. Toto by si dovolil len ak by sme boli spolu. No to je už dávno minulosť. "Len si chcem zatancovať." Len? Tak o tom pochybujem.
Eliot bol prekvapivo tichý. Takmer sa na mňa ani nepozrel.
Zdalo sa mi, že sa na mňa neustále niekto pozerá. A taktiež som sa cítila blbo, pretože som si sľúbila, že Eliota budem nenávidieť. Doteraz nechápem, ako som si mohla myslieť, že po výbuchu bude Eliot normálny. Dokonca aj po tom, ako som sa dozvedela, čo sa z neho stalo. Keby som mu vtedy zabránila prísť do Mystery, vyhol by sa výbuchu. No to by som nestretla Derecka a môj život by bol iný. No anjelom by som sa stala tak či tak. Možno by som sa k nemu dostala inak, no stále by som bola zamilovaná do Eliota.
A toto by som teda nechcela. Som rada, ako to nakoniec dopadlo. S Eliotom by som premenu pravdepodobne ani nezvládla. Dereck je úplne iný a lepší. A milujem ho oveľa viac.
Zrazu dom mňa niekto vrazil a na krídle som niečo pocítila niečo horúce.