29.kapitola

02.03.2012 07:56
 
29. kapitola
"Otec nám často vravieval, že sme iní ako ostatné malé deti, preto sme sa ja a Mary nestretávali sinými deckami," hovoril David a odpil si z jablkového džúsu.
Dereck sa na neho nechápavo pozrel. "Ale anjel si len ty."
"Nie," zasmial sa. "Aj Mary. Sme dvojčatá." Ale veď Damien mi hovoril, že vždy to zdedí len jedno dieťa. Nie je možné, aby bola anjelom aj jeho sestra!
"To nie je možné, David. Nemohli ste to po otcovi zdediť obaja. S Mary som sa ešte nestretol, ani neviem, ako vlastne vyzerá a žiadne vibrácie som v škole nezachytil."
"Dereck, boli sme tam len dve hodiny..." začala som, no David ma prerušil: "Minie má pravdu. Mary dnes ani v škole nebola, pretože sa ráno necítila dobre."
"Aha," povedal Dereck zaskočene. "Aj tak nechápem, ako to je možné. A čo na to rodičia? Pomáhali vám s tým?" opýtal sa zvedavo Dereck. Oprela som sa o neho a vzdychla si. Bola som rada, že s Damienom a Morgan nie sme jediní svojho druhu. David sa mi zdal ako milý chalan.
"Rodičia," vzdychol a na tvári som mu zbadala bolesť. Stisla dom Dereckovi ruku a nesúhlasne pokývala hlavou. Niečo sa muselo stať. "Otec nie je anjel, no o nás vie a stará sa o nás. Snaží sa nás oboch pochopiť. Matka už nežije. Ona bola anjel, no keď bola tehotná, zabili ju."
"To je mi ľúto," šepla som.
"Kto ju zabil?" Panebože, ak niekto zabije tehotnú nadprirodzenú bytosť, získa dvojnásobnú moc. Ako som sa tak nad tým zamyslela, David je naozaj výnimočný, keďže aj jeho dvojča je anjel.
"Elizabeth." Najskôr som si myslela, že to bola Cassidy, pretože kto iný by sa zaujímal o takúto vec? Ale Elizabeth? Kto to je?
Dereck len kývol hlavou. "Je to priateľka Cassidy Lloydovej, tá zas čoskoro pôjde po krku nám. Zaviazali sme sa, že ochránime Sunshine Marleyovú, ktorá predstavuje znovuzrodenie." Tak ja mám toho na dnes naozaj dosť. Najskôr to v škole, teraz sa dozvedáme informácie, ktoré by sme radšej vedieť ani nemali. Iste je niečo viac než obyčajný človek. Dereck ma objal okolo pása a donútil ma napiť sa jahodového džúsu, ktorý si objednal on sám. Cítila som sa tak, akoby moje problémy boli oproti ostatným maličké. Nechápem, ako som sa mohla zaoberať tým, že nemám kde bývať. Alebo som riešila chalanov.
"Tak to vám teda nezávidím," odvetil. "Ak by sa dalo, rád by som pomohol."
"Nie," povedal hneď Dereck. "Teda... niežeby..." Prekvapilo ma, že Dereckovi zrazu došli slová. To sa u neho ešte nestalo.
"David, sme veľká skupina a myslím, že pomoc zatiaľ ne potrebujeme, no ak by sa niečo dialo, dalo y sme ti vedieť." Neviem prečo, no stačilo mi týchto pár minút a hneď som vedela, že je na našej strane. Ale čo ak si toto všetko vymyslel, aby nás zlákal? Nie, to isto nie je pravda. Dereck znovu vycítil, že som zneistela.
"Dereck, ty nie si anjel, však?" opýtal sa David, a tak zmenil tému.
"Nie, to teda nie."
"Charmed?" hádal.
"Bingo," uškrnul sa.
"A ste spútaní," dodal. Toto nebola otázka ale konštatovanie. Takže je to vidno! David na nás spoznal, že nie sme len nadprirodzené bytosti, ale aj že je medzi nami niečo viac. Koľko toho zas neviem? "Cítiť to a je to naozaj silné. Takto ste fakt dobrý tím. Mimochodom, Minie, ako dlho si anjel?" Ďalšia zvedavá osoba - potešila som sa. "Necelý týždeň," mykla som plecom. Nevedela som presne, či sa to počíta od premeny alebo od toho, ako som sa prebudila.
"Len necelý týždeň a už si v škole? Páni, to je... to je naozaj zvláštne. Vieš sa už ovládať? Dokážeš lietať? Akú máš farbu? Ako prebehla premena?" začal sa vypytovať. Všimla som si, že Derecka to vytočilo natoľko, že som aj ja začala vnímať jeho pocity. Bol rozrušený a David mu išiel poriadne na nervy.
"Myslím, že toto stačilo," povedal, keď som bola ticho. Davidove otázky mi neprekážali, tak neviem, prečo to Dereckovi vadí.
"O lietaní a ovládaní radšej pomlčím, premenu som prežila, takže nič strašné." Pri týchto slovách si Dereck len povzdychol. "A moje farba je fialová. Čo keby si mi ty povedal niečo o sebe?"
"Otec pred našou premenou kohosi zavolal a on nám s tou premenou pomohol. No nevedeli sme, kto to bol, teda... pri premene sme mali zaviazané oči, aby sme ho nevideli. No a potom neviem, čo sa dialo, pretože som sa prebudil až vo svojej posteli. Otec nás potom oboznámil s tým, kto a čo sme. Matka mu pred svojou smrťou povedala, čo treba urobiť, ak by sa jej náhodou niečo stalo. Do týždňa som sa naučil ovládať a do mesiaca už aj lietať. S Mary sa snažíme vyhýbať všetkým, pretože máme strach, že sa Elizabeth ešte vráti, aby nás zabila. No a ja mám oranžovo-červenú farbu," usmial sa . Jeho posledné mesiace života museli byť utrpením. "Minie, kto ti pomáhal s premenou?"
"Nepamätám si," odvetila som, keď Dereck povedal: "Jej rodina." Mykla som plecom. "Nepamätám si z toho takmer nič," zopakovala som. A bola to pravda. Viem len to, že to príšerne bolelo a že som pri sebe cítila Derecka. Nikdy som sa na svoju premenu nepýtala do detailov, pretože som to ani vedieť nechcela.
"Nepamätám si z toho takmer nič," zopakovala som. A bola to pravda. Viem len to, že to príšerne bolelo a že som pri sebe cítila Derecka. Nikdy som sa na svoju premenu nepýtala do detailov, pretože som to ani vedieť nechcela.
 
"Ospravedlňujem sa, ale pravdepodobne budem musieť ísť domov. Mám niečo na práci," ozval sa David a ospravedlňujúco sa na nás pozrel.
"V pohode, David. Ak by si niečo povedal, stačí povedať." Tieto slová ma milo prekvapili. Myslela som si, že Dereck bude k nemu aj naďalej nepríjemný, no toto ma potešilo.
"Som rád, že som sa s vami mohol porozprávať. Budem naozaj rád, ak by som sa s vami mohol ešte niekedy stretnúť."
"Uvidíme sa zajtra v škole," dodala som a usmiala sa. Dereck sa postavil a ja s ním.
"Jasné, tak zatiaľ."
 
"Damienovi zatiaľ ani slovo o Davidovi," šepol Dereck, keď sme vchádzali do domu. Nechápavo som sa na neho pozrela, no on len nesúhlasne pokrútil hlavou.
 
 
Ďalší deň začal celkom normálne. Teda až na pár vecí: Do školy som šla sama, bez Derecka. Eliot sa v škole radšej neukázal a Vivienne teda musela ísť v aute s Vrellen a Riley.
Prvú hodinu som mala s Davidom, ktorý sa na mňa celý čas usmieval. Naozaj som netušila, čo by to mohlo znamenať. To sa však ukázalo až na obede, kedy si prisadol k nášmu stolu:
"Vzhľadom na to, že zajtra je Valentín, sa koná školský ples. A ten je už zajtra! Iste ste o ňom nevedeli, tak vám to oznamujem," hovoril a pri tom si odpil s limonády. Riley s Vrellen by si ohli podať ruky, pretože obe naňho pozerali s vyvalenými očami a takmer otvorenými ústami. Jediná Riley bola trochu múdrejšia a hneď od neho odvrátila pohľad. Má predsa Sebastiana, ktorého miluje. U nej to bolo len čisté prekvapenie, no u Vrellen to bolo iné. "Prepáčte, že som sa vám nepredstavil. David Fisher," usmial sa a podal ruku všetkým okrem mňa a Derecka. My sme ho už poznali, no na to prišli všetci hneď. Teda... počkať. Vivienne tu nebola.
"Kde je Vivienne?" opýtala som sa, keď som sa snažila všetky vibrácie, ktoré šli na mňa, identifikovať, no žiadne nepatrili jej.
Riley ma zrazu prebodla pohľadom. Takmer ma striaslo. "Skôr by si mi mohla povedať, ako dlho vieš o Davidovi." Ale veď mi Dereck povedal, aby som to nikomu nehovorila. Teda hlavne nie Damienovi, pretože má už veľa starostí - aspoň myslím. No dúfam, že sa Riley teraz nebude hrať na urazenú, inak ma vážne porazí. To je to posledné, čo momentálne potrebujeme.
"Vivienne šla na čerstvý vzduch a chýba jej Eliot, takže... je z toho mierne mimo, keďže sú spútaní," ozvala sa Vrellen, ktorá mi ako jediná odpovedala na moju otázku. Pravdupovediac, presne som nevedela, aké to je, keď sú dvaja spútaní a sú dlhšie bez seba. Len raz som bola na dlhší čas bez Derecka, no to nebolo také hrozné, dalo sa to vydržať.
"Tak, teraz je rad na tebe Minie," povedala Riley. Spýtavo som sa pozrela na Derecka, ktorému bolo asi všetko jedno. "No počkať!" skríkla. "V tomto máte prsty obaja? Ako... niežeby som ja o Davidovi nevedela, ale... nechápem. Dobre, dobre, viete čo? Je mi to jedno." Dereck sa len uškrnul.
"Je s nami, ak by nám niečo hrozilo," dodala som. "Keď sme už pri tom - Vie niekto niečo o Cassidy? Už dlhšie som o nej nepočula, no zaujímal by ma jej názor na to, že ako vníma pričlenenie troch jej ľudí k nám." Zamyslela som sa nad tým, že ak sa rozhodne niečo urobiť, bude to fakt masaker. Pomsta a získanie Sunny zároveň. Možno jej nebude prekážať, ak zabije Vivienne alebo Vrellen.
"Viem len toľko, že po našom odchode poriadne zúrila a nevylučujem, že sa s niekým spojí." David bol už dlhší čas ticho a zdalo sa, že nad niečím rozmýšľa. Rukou si šúchal bradu a pozeral sa na stôl. No v tom zdvihol hlavu a pozrel sa priamo na Derecka.
"Včera si spomínal, že Cassidy je priateľka Elizabeth. Čo ak jej napadne sa s ňou spojiť?" Všetci, vrátane mňa, sme naňho prekvapene hľadeli, neschopní mu odpovedať. Dereck si ma pritiahol bližšie k sebe a pohladil ma po chrbte.
"Nie, nemyslím si," povedala Vrellen. Všetka pozornosť sa teraz presunula na ňu. Prikrčila sa na stoličke a zmätene si nás premeriavala. "Vlastne... Cassidy sa poslednú dobu s Elizabet nestretávala, pretože ju poriadne vytočila. Nechtiac zabila Kirsten, jednu najlepšiu charmed. Dokázala skvele bojovať." Pri tejto vete si Dereck vydýchol od úľavy.
 
"Ľudia, nechajte to tak- čo vieme, povieme Sebastianovi a Damienovi. Oni už toho budú vedieť viac," rozhodla nakoniec Riley.
Prikývla som. "David, čo si to vravel o plese?" Dereck do mňa miernejšie štuchol, tak som sa k nemu otočila. "Čo je?!"
"Nič," šepol a pobozkal ma na líce.
"No hej. Zajtra o siedmej v telocvični. Má to byť niečo také ako maškarný večierok. No proste aspoň nebude nuda," usmial sa. Znelo to celkom lákavo, no ktovie, ako na to budú reagovať iní? Keby bolo na mne, šla by som.
"Neviem, či je to pre nás vhodné, Min," povedal Dereck. Znovu vycítil, nad čím som rozmýšľala. Už ma to fakt štve, pretože mne to nikdy nejde.
"Ale čoby nebolo!" zasmial sa David. "Pôjde aj Mary." Keď sa na neho Vrellen nechápavo pozrela, dodal: "Sestra." Prikývla a prosebne sa pozrela na Derecka, ktorý - ako sa zdá - bol jediný proti.
"Dobre, pôjdem tam, ale nech sa mi potom nikto nesťažuje, ak sa niečo stalo. Už to je divné, že sme tu takto blízko pri sebe."
"Mne to nevadí," odvetila som.
"Nie? A tie pohľady ti nevadia?" opýtal sa a hlavou kývol smerom k ostatným deckám z nášho ročníka. Všetky spolužiačky, ktoré som mala, na mňa zazerali. Tak dobre, už priznávam, že je to čudné. Ale všimla som si to len teraz, takže Dereck nemôže namietať. A tak... dnes som s ním ešte nemala hodinu.
 
"O chvíľu zvoní," pripomenula Riley. "Telesná," vzdychla si. "Ja tak nenávidím túto školu. Nechápem, prečo ma Sebastian vždy donúti študovať na nejakej škole. Už mi to naozaj lezie na nervy."
"Pokoj, to zvládneš," povedala povzbudzujúco Vrellen.
"Tak sa vidíme asi až zajtra. Ja na ten ples pôjdem, tak ak by ste sa chceli pridať, nie je problém." David sa postavil a odišiel. Pôjdeme, a nech má na to Dereck akýkoľvek názor. Pôjde aj on a bude musieť byť ticho.
"Ten je chutný," šepla Vrellen, keď sa ešte stále pozerala smerom, ktorým David odišiel.
"Je, ale pochybujem, že voľný, Blotik. Neboj sa, aj ty si nájdeš niekoho, kto ťa bude mať rád." Musí byť pre ňu ťažké žiť medzi ľuďmi, ktorí sú popárovaní. Len teraz som si uvedomila, že v našej partii je naozaj jediná voľná - ak nepočítam Sunny. Riley je so Sebastianom, ja s Dereckom, Damien s Morgan a Vivienne s Eliotom.

 

Zpět